Viem ze mam este cas, ze som este mlada, ze 30 rokov je nic, ale toto sa hovori stale a kazdemu a hovorilo sa to aj tym, ktore vtedy mali 27 a teraz maju 45 a su samozrejme stale slobodne a bezdetne. Jediny kto sa o mna zaujima su zenaty chlapi. O tych nudzu nemam, ale slobodnych nejak niet.. Chodievam na rande, ale problem je ten, ze taky co sa mi paci a citim sa s nim dobre, tak ja jeho nejak nezaujmem. A zas taky co som rada ze idem z rande domov, tak taky mi neda pokoj. Ze vraj som prieberciva, ale co je na tom zle ze nechcem mat vztah s chlapom ktory sa kazdy mozny volny vikend ide ozrat a ze z party ide domov az vtedy ked ho vyhodia z krcmi ze im tam spi na stole. A ked sa rozpravame alebo piseme tak sa so mnou rozprava ako s kamaratom z dediny. Nie som ziadna namyslena pipka, ale trosku kultura by nebola uplne odveci.. Velmi tuzim po vztahu a detoch. Dockam sa toho niekedy? Rozmyslam nad sebou, ze v com som ina ako moje kamaratky ktore sa vydali a maju uz deti, ze v com robim chybu. To fakt uz budem stale slobodna?
Stale sama?
Musím súhlasiť s lululul... Je to tak, najviac takéto reči majú Tí čo sú zadaní :) Inak ja som tiež taký, že nie moc sa zoznamujem s ľudmi, ale aj keď sa zoznámi, tak sú to zadané ženy(95%), alebo nejabujú o mňa záujem (5%)... a to aj sa starám o seba, cvičievam, meditujem, chodím na turistiku ( sám)... nie a nie to prísť :) a myslím, že nejako to netlačím, ale ak je príležitosť tak zakecám :) skúšam aj socialne siete ale to je detto :) tak neviem, čo teraz... jedine čakať a zoznamovať sa, ale už ma nadej opúšťa
Ahoj ja som tiež už po 30. A sama. A riešim to stále (podvedome), istý čas som sa venovala svojim záľubám, svojim koníčkom a vlastne to robím aj doteraz. Nemyslela som tak veľmi na to že som single. Len mám trochu problém sa zoznamovať a spoznávať nových ľudí, donedávna som si to nechcela priznať ale asi áno asi mám nejaký blok, chytajú ma niekedy záchvaty paniky pri cudzích ľuďoch. Inak si myslím že som fajn :) A znovu ma to všetko dobieha, sama, bez detí, bez partnera.. budúcnosť atď. Niesom prieberciva, ale sú ľudia a ľudia, a už keď partnera, tak minimálne takého čo bude mať so mnou aspoň pár vecí spoločných. No kde ho spoznať? Kde nájsť tú svoju soulmate? Som v nejakom začarovanom kruhu a neviem ako z toho von. Pomaly sa už aj zmierujem s tým že som sama. Občas si aj porevem a polutujem sa. Na druhej strane to beriem tak že aj to má nejaký význam, že to tak má byť a niečo sa mám v tej samote naučiť. Všetko zistím až odstupom času. Niekedy mám pocit že ten čas strácam a že život mi uniká...
No takže..V prvom rade si uvedom že nemáš 16 ale 30...Nepočúvaj reči typu že "ten pravý príde keď to nečakáš" a podobné žvásty..To neznamená že ak sa to stalo napr. kamarátke alebo tej alebo tej tak že sa to stane aj tebe.Nato sa v tvojom veku určite nespoliehaj ako vravím nemáš "násť"..... Tie reči aj tak často povedia tí ktorých tvoja situácia teší alebo ju nezažili.
Ďalej si uvedom že ten vzťah chceš v prvom rade ty.Neboj sa spraviť prvý krok ak sa ti nejaký muž zapáči.Určite teraz nečakaj ako zasnená princezná lebo sa môže ľahko stať že sa nedočkáš nikdy a naozaj zostaneš sama....
Hlavu hore! Hlavne už nečakať!
Život musíme žiť teraz lebo nevieme dokedy tu sme..Ta správna chvíľa nemusí prísť nikdy,my si ju musíme vytvoriť tu a teraz.
Nuž je to tak, ja som slobodný asi 5 rokov a mám tiež po 30, rodičia sa ma pýtajú, kedy budem mať partnerku a chceli by aj vnúča, nuž ale nemám ani jedno... tiež mi bolo povedané nehľadaj ono to samo príde, a áno časom som nehľadal venoval sa sebe, svojím koníčkom, ale nič neprišlo, a to nie som prieberčivý... všetci miji kamoši majú svoje polovičky a ja som ostal na ocot, potom to príde také zvláštne, že človek s dobrou prácou, vlastným bývaním, a proste nič, ale to človek podvedome rieši stále, všetci hovoria nemysli na to, ale to sa už jednoducho nedá
kasli na to...peniaze su dolezitejsie
k tym zoznamkam... Ja na jednej som a pre kazdu zenu by som bol vyhra... takze neodsudzoval by som to, prave naopak, skusal co najviac, ved vravis, ze mas kriteria, mozno nie vysoke, ale jedno stretnutie o cloveku mozno prezradi viac ako kopa sprav, takze z mojho pohladu ak trosku znizis kriteria (na rozumnu uroven), tak uz na to rande pojdes s tym, ze to nebude nic extra a teda sklamat sa nemozes.., len naopak :) a netreba stracat nadej. Treba hladat a hladat a hladat a co vies, mozno cestou z neuspesneho rande natrafis na princa... Doma ho isto nenajdes ani Ty, ani Ja moju prvu manzelku..
28 a ten isty problem, akurat s rozdielom, ze o mna ziadna nezavadi :D
ale tak po poslednom rozchode som sa zacal viac venovat sebe, rano medzi pol7-7 beham 30-40 min, potom praca az do vecera a tak fitko, na byt dojdem po deviatej, navarim si na dalsi den, ked vladzem tak si citam a tak idem spat. Tiez mi uz chyba niekto po boku, nie si sama. Ja sa skusim viac socializovat a Ty neprestavaj hladat. Ja kebyze mam moznost chodit takto na rande, tak by som siel isto. (mozno by ma to casom prestalo bavit, no tym chcem len povedat, ze niekto nema ani to :), ten pocit, ze niekto ho chce, hocikto ;) )
Mala som aj vaznejsie vztahy ale uz dva roky som bez priatela. Pred tym som nemala vazny vztah viac ako 5 rokov. A za ten cas som mala vseliake skusenosti. Vacsinou zle.. nechcem si priatela hladat na zoznakach, par krat som bola na rande s chlapmi odtial, ale nebolo to dobre..
So zenatymi si nezacinaj..a neboj sa sama nezostanes. Co sa tyka toho, ze si prieberciva, tak na tom nic zle nevidim pokial to samozrejme nejde do nejakeho extremu. Praveze si myslim, ze je dobre vediet co chces a co nie. Venuj sa sebe, nemysli prilis na to, ze nikoho nemas a ano je to totalne otrepane ale ten pravy pride v spravny cas ani nevies ako.. poznam vela pripadov zien co si mysleli, ze ostanu same a nakoniec dnes su stastne vydate a s detmi. Napr. moja sesternica mala o par rokov viac nez ty a v podstate cely zivot nezazila dlhodobejsi vaznejsi vztah. A zrazu necakane spoznala jedneho a do roka bola svadba, novy byt aj dieta. A zas mam kamaratku, ktora ma 10rocny vztah a jej drahy s nou nechce ani byvat ani svadbu ani dieta nechce. Po 10 rokoch!!! Ja si myslim, ze taketo vazne veci sa praveze vedia rychlo udiat. Vela stastia zelam.
