neviem dať názov

Mám vzťah už nejaký ten piatok. Ako v každom, aj my sa sem tam poškriepime. Avšak zväčša som ja tá, ktorá musí ustúpiť,ospravedlniť sa (aj keď práve nie som príčinou problému) - to by bol možno jeden problém. Ďalšia vec, ktorá mi prekáža je, že na všetko má nejednoznačnú odpoveď. Ok to by som prekusila, aj keď ja som typ človeka, čo má rád veci naplánované a pod kontrolou. Ale výhodou toho je, že mi vo výbere dovolenky, programu na víkend necháva voľnú ruku. A pri tom víkende sa dostanem aj ku kľúčovému problému. Sme spolu iba víkendy. Áno, mnoho párov to tak má. Som s tým zmierená, veď na koniec inokedy ani čas nie je. Sme študenti na plný úväzok. Tak čo mi teda vadí? No, je to jeho správanie sa. Sme spolu, ako fakt ukážkový a ideálny chlap. Ale ako náhle nás spája sociálna sieť tak je to možno aj menej ako kamarátsky vzťah. Ak sa mi ozve večer na pol hodinu tak je to ideálne. Proste ako je deň dlhý nevie napísať. Ja som skúšala no potom som to rýchlo vzdala, keďže nejavil záujem. Už som mu o tom aj hovorila, myslíte, že sa niečo zmenilo? čosi. Som z neho vedľa, najviac ma dostal keď so mnou jeden deň plánoval budúcnosť a na druhý nevedel, či tá budúcnosť ma zmysel a či nebude lepšie sa rozísť... jasné, že ho to potom mrzelo ale ja som od vtedy ako na ihlách, že čo ďalej preboha. Veď nie sme spolu rok ani dva, že uvidíme .. :-) :-) Ah, ja som totálne zmätená a začínam mať pocit, že ma ten vzťah vyčerpáva. Jasné, viem, každý máme chyby a tie jeho nie su možno také závažné .. avšak neviem čo ďalej. Jasné, že ho ľúbim a všetko ale mňa zabíja to, ako sa mi nevie ozvať, nevie povedať niečo pekné, nevie ma nikdy prekvapiť. Hej som žena a tak pochopiteľne závidím kamoškám to, ako si vkuse vypisuju so svojimi láskamiako dostávaju kvety atď. Aj u nás to bolo a teraz už nič. Veď už nikam ani nechodíme. Sme spolu 4r a cítim sa už na 20r minimálne. Nebaví ma to ako ho musím stále volať von ja, áno príde...väčšinou...ale on ma naposledy zavolal fúúú ani nepamätám či vôbec.. ach a mne je to tak ľúto .-..