Ahojte, som na VŠ druhý semester, zistila som, že som si asi nevybrala dobrý smer...Ja viem že je to častý problém ale som človek citlivý, veľa nad vecami uvažujem, veľa stresujem...mám už po 20 a tak by som už nešla odznova do prváku inde...rozmýšľala som o odchode ale už dlho zvažujem pre a proti a som totálne zmätená...ak by som vydržala do bc, dalo by sa od môjho odboru trochu odkloniť a pokračovať v tom čo chcem reálne robiť, ale som demotivovaná z toho že každý deň do seba hučím že ten deň nejak zvládnem. Bývam nervózna, cítim sa pod tlakom, v noci niekedy nemôžem zaspať a ráno (keď sa dá) dlho dospávam...dokonca mávam bolesti niekde v podbruchu, je to skôr taký tlak tam...Keď musím niečo prezentovať a to je časté, stresujem už úplne... Na VŠ som sa tešila, s ľuďmi tam vychádzam, spolužiaci a okolie tam o tom nevedia....ale tlak v sebe samej nezvládam a zase keď skončím je to zase neistota čo bude, aj rodičia sa veľmi tešili že som tam a že som dala aj skúškové...
stres, križovatka v živote
Sorry, v príspevku som prehliadla, že si skončila len 1. semester. Som myslela, že celý 1. ročník. Taktot to máš ešte jednduchšie.
Len ešte jedna vec - musíš počítať aj s možnosťou že na odbor, ktorý CHCEŠ študovať ťa nemusia prijať. Tak si teda všetko riadne zváž. Ale fakt si mladá, keby stratíš aj 2-3 roky, nič sa nestane.
Viem si predstaviť, čo prežívaš. Na jednej strane výborný pocit z úspechu, ktorý si si vydrela, na druhej strane neistota, čo by bolo, keby si odišla.
Moja dcéra (21 r.) má presne túto skúsenosť. Úspešne skončila 1. ročník na odbore, o ktorom zistila už začiatkom VŠ, že ho proste nechce. Skúsila s tým bojovať presne ako ty, dokončila celý ročník, ale presne ako ty sa trápila, chytala ju depka už len pri predstave, že tam má ísť.
Tiež si nevedela prestaviť začínať odznova, noví profesori, noví spolužiaci (do predošlého kolektívu dobre zapadla a navzájom boli fajn kolektív), lenže potom tu bola druhá stránka veci - tento kolektív a odbor je len na 3-5 rokov, ale potom príde život s dipolom na smer, ktorému sa v živote venovať nechce, a to rozhodne nie na pár rokov ale na celý život...
Nuž a tak začala od prvého ročníka inde a je maximálne spokojná. Veľmi nerada spomína na tamto obdobie a dnes je spokojná a šťastná, že vtedy našla odvahu odísť. Kým ju prijali o rok, brigádovala, slušne si zarobila a doma vegetila :-)
Pozri, máš za sebou len jediný rok, si mladá, nestratíš nič.
Porozmýšľaj, neurob unáhlené rozhodnutie. Držím ti palce.
