Socialne siete a realita

Najlepšie by bolo, keby sme sa zo všetkého liečili a chodili po liečeniach. Treba si zabehnúť ku psychológovi po výmenný lístok a môžete sa ísť liečiť na čo len chcete. Neviem, ako sa lieči závislosť na internete, ale pravdepodobne kompenzáciou trebárs vytvorením závislosti na čokoláde:-) Logiku to má.

Písanie na sociálnych sietiach považuje väčšina ľudí za závislosť, niečo zlé a choré, či už sa na tých neliečených pacientov pozerať tak alebo onak. Každý človek raz urobí chybu, zavesí fotku, ktorá bude "mimo" a show-ka pokračuje a už jest o čom tárať. Ale to je asi všetko jedno, lebo nejako musíme zabiť čas, ´kiaľ otrčíme kopýtka a pôjdeme hore fu.arou. Kým je sranda, tým je to ešte dobré. To ostatné zo širokého diapazónu chorôb a závislosti je redundantné a teda irelevantné.

U niekoho áno, u iného možno nie. Netvrdila by som, že dávanie fotiek na facebook znamená, že si niekto niečo kompenzuje.

Kto vie koľko ľudí sedí denne pri počítači na sociálnych sietiach. Ja mám z nich pocit, že oni na nás pôsobia a vyrábajú z nás ma.orov, keď sa im to podarí, tak sa už prejavuješ logicky ako ma.or. Ľudí baví ohovárať a očumovať, čiže folklór zostáva zachovaný. O to asi ide. Čo už, sme všetci závislí, už len sadnúť, rozhodiť siete a show pokračuje. Nejak tak:-)

Mne všeobecne idú na nervy všetky sociálne siete či Facebook, Instagram, Pokec a vôbec zoznamky a to ide mať len 24 rokov čo som ešte mladý človek, kde v takomto veku majú skoro všetci založené účty na spomenutých stránkach.

Hlavne tie Instagramy, kde aj mladé baby sa tak vyzývavo obliekajú, že sa človek niekedy až čuduje. Oni sú jednoducho hlúpe a nevedia čo sa im kvôli takým fotkám môže stať. Kľudne to dievča môže poznať nejaký úchyl z okolia a keď pôjde niekedy večer domov vytipuje si ju a znásilní. Potom si bude jej mamka hovoriť "Bože prečo práve moja dcéra ?". No preto lebo mala na Instagrame fotky, kde bola skoro nahá asi preto.

Aj Facebook či Pokec veľa falošných účtov alebo ľudí čo sa len pretvaruje a taktiež ľudia čo prijímajú žiadosti od hocikoho a pritom ani netušia čo to je za človeka a aké problémy im môže spôsobiť. Hlavne tie dospievajúce deti, ktoré sa chvália, že ja už mám na Facebooku 300 "priateľov":D Strašne vtipné no. A ešte keď si nenastavia aby fotky a príspevky videli len kamaráti a vidí ich ktokoľvek kto na jej profil klikne.

Je mi z toho všetkého jednoducho zle !!!!

prvy_vyskumnik: tak ako píše Zuzazuza, tí ktorí šťastní sú, nemajú potrebu prezentovať neustále svoje "šťastie" na sociálnych sieťach a naopak tí, ktorí nie sú hľadajú vo vytváraní si svojho šťastia online únik pred realitou...počet "likes" a obdivné komentáre iných, ktoré hladia ego sú pritom silným motivátorom...

Ti najstastnejsi svoje stastie nezverejnuju. Staci im ho prezivat. Ak maju ludia potrebu neustale zverejnovat, ako su stastni, tak je za tym strach, ze co ak az taki stastni nie su? Zverejnovanim si potvrdzuju, ze stastni su. Ale ci by si to mysleli aj bez toho? Mozno by mali pochybnosti. Alebo by si boli nuteni uvedomit, ze to tak nie je.
Na druhu stranu su ludia, ktori zverejnuju vsetko, aj ked si prdnu, taki ludia ziju svoju reality show a nezverejnia iba to, co si nevsimnu.

Len somár sa na soc, sieti vycapí !!! Ten ktorý nemá cit a úctu k láske, ten sa tam ukazuje.
Viete, že z fotky na soc, sieti sa dá Vám všeličo porobiť !
Ak Vás nechráni Božia milosť, tak ste vydaní zlým silám.
A viete, koľký Vám to závidia ?, alebo Vám chcú zle ?
Štastie si treba strážiť !
A neukazovať nikomu, len čo je nutné.