dokazete druhym odpustit?

Čudná otázka, fakt. Ja tú chybu nesmiem spraviť nikdy, ostatní áno a ako "na bežiacom páse"... Zaujímavé, nie? Ešte ste nikdy nemali takýto pocit? Nikto?

Asi ano, dokazem, ale zial potvrdilo sa mi niekolkokrat, ze ked odpustim, ten clovek to berie ako priznanie vylucne mojej chyby, viny a snazi sa mi to potom vratit, alebo sa mi mstit.
Jednoducho to neberie ako odpustenie, ale priznanie viny, s tym, ze on ziadnu neurobil. Takze v konecnom dosledku sa neoplati ludom odpustat a davat druhe sance.

Chybu odpustim, ale ublizenie nie.

klik, asi nevieš o tom, že keď Ty neodpustíš, ani Boh neodpustí Tebe

riadim sa nazvom jedneho filmu
Boh odpusta Ja nie!

Ja presne tak isto, ako pise Zuzazuza. Odpustim. Velakrat. Ale radsej sa zlu vedome vyhybam stranim a nemam potrebu ho v takejto forme vyhladavat. Mam sa rada. Az privelmi. Aj inych. Takze keby dotycni napriek vsetkemu potrebovali moju pomoc (mohli by mi aj neviem ako ublizit, ale ak by bojovali napr. o zivot ai, poskytla by som im pomoc zachranu automaticky a nemeditovala, co vsetko zle mi v zivote urobili sposobili a ci im mam vobec pomoct) - ale to neznamena, ze budem zamerne vyhladavat ich spolocnost. Ako uz tu bolo spravne napisane, nie som masochistka)) aspon v tomto smere)

Kto povedal, ze nepomozem? Kto povedal, ze odpustam, ale nezabudam? Iba nie som masochistka. Ak mi niekto zamerne alebo z nedbanlivosti ublizuje, necitim voci nemu nenavist, ale bola by som hlupa, ak by som sa voci tomu nebranila. Je to uplne normalne. Vies, to slovne spojenie "odpustim, ale nezabudnem", ma podton pomstychtivosti. Ze pri prvej moznej prilezitosti to tomu cloveku vykricime alebo vratime. Nezamienaj si to s vyhybanim sa zlym ludom. Prave to vyhybanie sa zlu znamena, ze si druhemu dokazal odpustit, lebo uz sa nad nim nepotrebujes zamyslat ani si s nim nic vyjasnovat. Dokazal si ho nechat slobodne odist.

Zuzazuza, držíš sa hesla,, odpustím, ale nezabudnem?" To nie je odpustenie. Keď dokážem odpustiť, dokážem tomu človeku aj pomôcť. A neschovávam sa pred ním.

Odpustenie je vec jedna, ale aké bude adekvátne rozhrešenie? To už je iná vec. Ale času dosť, niet sa kam ponáhľať.

Odpustim. Ale prestanem byt s nimi v kontakte, ak robia neplechu. Naco si nechat cudzi bordel vo vlastnom zivote, ked nemusim. Odpusta sa lahsie, ked ti na tom cloveku prestane zalezat. A mne prestane zalezat na ludoch, ktorym nezalezi na mne.