Aby si mohla mať niečo rada, musí to máť v sebe rád. To znamená , usporiadanosť, proporcionalitu, funkčnosť. Iba tak to môže fungovať a iba potom môžeš povedať, mám to rada, lebo to má rád. Tebe bola položená otázka, čo máš rada na sebe. Ak by si sebou chápala vlastný vnútorný svet, svet myšlienok, predstáv, spomienok, svet mysle..potom môžeš mať rada len to, čo si práve v tomto svete vybudovala. To ti tam ale nikto nedá, ani psychológ. Ak vo svojom svete máš len sumár návodov, ako máš čo robiť, ako sa máš správať, ako reagovať, jedným slovom, napálený program osobnosti, nemusí sa ti to naozaj páčiť, pretože si to nevytvorila ty..nie je to nič podľa tvojich predstáv, nemá to tvoj rád..a tak povieš, nemám na sebe nič rada. Ak to chceš zmeniť, hľadaj a stavaj svoj vlastný svet..aj za pomoci rád psychologičky, aby to, čo vznikne, bolo tvoje, malo tvoj rád a ty potom povieš, mám na sebe rada práve toto. Tým som ti odpovedala aj na otázku, čo mám na sebe rada ja. Seba a svoj rád. :o)
Ak niekto za seba a svoje považuje, napr. telo, partnera, predmety..potom mu radosť robí toto a povie, mám to rád. Problém ale nastane, keďže sú to pomerne pominuteľné záležitosti, čo bude mať rád, keď sa to z jeho života vytratí. Ale to, čo máš v sebe, to tam zostane už navždy. :o)