Neviem ako dalej

Hlavne prestan furt tu maturitu omielat. Vsak ako toto nemoze normalny clovek mysliet vazne ze ked nespravi maturitu tak jeho zivot nema zmysel a ide sa obesit.

Maturita je síce dobre mat, no v dnesnej dobe je na svete polka ludi co nemaju ani zakladne vzdelanie (Afrika,Azia) a ty sa tu chces zabijat len kvoli tomu ze mozno ze nedas maturitu fakt toto je na liecenie.

Milá moja, nemysli si, že keď sa zabiješ tak sa tvoje trápenie skončí. Pretože smrťou sa život nekončí, dobré ráno. Vieš prečo si tam kde si? lebo si lenivá niečo s tým urobiť, každý by mohol povedať že sa ide zabiť, no to urobia iba slabosi. Si lenivá sa zamyslieť nad tým ako by si sa z toho mohla dostať a hľadaš rychle riešenie. Keby si neriešila dookola samú seba ale pozrela sa okolo tak možno by si prišla na to, že svet sa netoči okolo teba. Zahravaš sa so svojim životom a vypisuješ tu blbosti, neuvedomuješ si hodnotu ludskeho života. Bud rada, že žiješ, že máš ruky a nohy (lebo len tak medzi rečou niektori ludia žiju bez toho) bud rada, že maš rodinu, lebo niekto nema ani to a bud rada, že maš čo jesť. Keby videli tvoji rodičia čo tu vypisuješ neviem či by boli šťastni. To ti pišem v dobrom, spamataj sa kym je čas. A vyhod si to z hlavy, že si siahneš na život ! Ja chapem, že to neni lahke ale zabudni na to, už nikdy prosim ta nehovor, že sa chceš zabiť. Radšej sa modli k Bohu, aby ti pomohol z toho von a začni mu dakovať za všetko čo maš. Prepač, že tak na tvrdo ale je to tak. Ked maš rada knihy prečitaj si od Lisy Bevere - si viac než koľko važiš.

Ja stále váham medzi dvoma možnosťami, a to skončiť to (rozmýšľam o obesení, lebo to je istota) a pokúsiť sa dostať sa z toho. Už som na tom bola celkom fajn, nemala som také silné depresie a samovražedné sklony úplne vymizli a teraz ani neviem prečo sa to celé zhoršilo....S rodinou sme rozmýšľali ešte v septembri tak, že sa pokúsim zmaturovať a potom pôjdem na liečenie, ale teraz som na tom tak, že ani do koly poriadne nechodím, neučím sa na maturitu a bojím sa, ako vôbec zmaturujem....čo je celkom zvláštne, nakoľko najradšej by som vôbec nežila...celá rodina mi tvrdí, že kvôli mne všetci trpia, že som strašne sebecká a že si neuvedomujem, že aj ostatní majú problémy.Včera mi ocino povedal, že bodaj by ma v živote nič horšie nestretlo.

Vážená slečna mať Váš vek tak by som bol šťastný ako Blcha v kožuchu !
Všetci mladí hanbite sa, Boh nás stvoril na svoju radosť.
Ježiš Kristus Vás vyslobodil a zhodnotil ako človeka,
Preto nepohrdajte životom, nepredavajte sa mužom a vážte si toho čo Vás má skutočne rád .

Hoper tak ono bulimia sa dnes da uspesne liecit antidepresivami.
Co sa tej maturity tyka zvladnes zmaturovat aj bez toho aby si maturovala s tvojimi spoluziakmi, a vobec ak aj nezmaturujes to neznamena ze sa ti teraz akoze zruti svet.

Btw na uzkosti su tiez ucinne antidepresiva, ale este lepsie je ked zacnes pozitivne mysliet a hlavne tesit sa z vecí a vtedy sa ty bude v hlave tvorit viac serotoninu a tympadom aj budes stastnejsia a bez uzkosti.

Ahoj, určite existuje cesta von z toho aj keď teraz sa to zdá asi nemožné. V prvom rade by si mala urobiť rozhodnutie, že sa nikdy nevzdáš a ani nahodou nemysli na samovraždu lebo je to to najhoršie čo by si mohla urobiť. Ja viem čo preživaš sama som s tym bojovala, tak ak chceš môžeš mi napísať, rada ti poradím :)

Hlavný dôvod, prečo sa chcem zabiť, je moja bulímia... mám ju už niekolko rokov, a neviem sa z nej dostať... je to úplné peklo...S maturitou to súvisí asi tak, že keď by som sa pokúsila neúspešne spáchať samovraždu, tak ma niekam zavrú alebo dajú na liečenie a v tom prípade by som už tento rok nematurovala...a ak mám maturovať, tak tento rok, s mojimi spolužiakmi, a nie s o rok mladšími....Deprimujúce je aj to, že už som na tom bola omnoho lepšie, a teraz nastal výrazný regres.....navyše posledných 6 mesiacov mávam večer strašné úzkosti a jediné, čo proti tomu viem urobiť je, že si idem ľahnúť... nič iné nezaberá.....

Hlavný dôvod, prečo sa chcem zabiť, je moja bulímia... mám ju už niekolko rokov, a neviem sa z nej dostať... je to úplné peklo...S maturitou to súvisí asi tak, že keď by som sa pokúsila neúspešne spáchať samovraždu, tak ma niekam zavrú alebo dajú na liečenie a v tom prípade by som už tento rok nematurovala...a ak mám maturovať, tak tento rok, s mojimi spolužiakmi, a nie s o rok mladšími....Deprimujúce je aj to, že už som na tom bola omnoho lepšie, a teraz nastal výrazný regres.....navyše posledných 6 mesiacov mávam večer strašné úzkosti a jediné, čo proti tomu viem urobiť je, že si idem ľahnúť... nič iné nezaberá.....

Napis mi na biggbrudda@gmail.com

Ahoj, spôsob na zabitie Ti neporadím, ale ak si myslíš, že tlak a očakávania z toho, čo by si mala robiť, sa nedajú prežiť, nie si v tom sama. Závidím a obdivujem ľudí, ktorí sa vedia systematicky pripravovať, svoje vedomosti odprezentovať a tešiť sa z úspechu. Ja povinnosti odsúvam na poslednú možnú chvíľu, no pod tlakom som celý čas, kým sa k nim dostanem. Stresujem sa aj pre veci, ktoré by som zo záujmu robila rada, ale keď musím, vyhýbam sa im. A keď sa mi niečo podarí, je to chvíľková úľava, nie radosť.
Takže moja rada (aj pre seba) znie - no a čo. Nenechaj sa manipulovať očakávaniami iných, ani svojimi - NEMUSÍŠ nič. Vymysli si, čo CHCEŠ, a potom pre to MÔŽEŠ niečo robiť. (Ale, samozrejme, ani to nemusíš.)
Jediné, na čom záleží, je, aby si sa Ty cítila dobre. Maturita ešte nikomu v živote nepriniesla šťastie.
(P.S.: prešla som maturitou aj výškou, a v zamestnaní majú povinnosti výhodu, že máš na ne vyhradený čas a platia ťa za to.)