Ahojte. Mám 21. Už asi mesiac sa raz týždenne stretávam s jedným chlapcom. Na začiatku mi bol sympatický, teraz už nie, úplne ma odpudzuje a mám chuť od neho utekať. Prečo?
-po pár stretnutiach to považuje za vážny vzťah (čo mi aj povedal, ale ja som mu otvorene povedala, že to tak neberiem)
-považuje ma za svoje vlastníctvo, chce, aby som sa pozerala len na neho, aby som voľný čas trávila len s ním a aby som mu odpisovala hned ako on napíše, inak sa hneva (čo mi otvorene povedal)
-brutálne žiarli a načúva každé slovo, ked sa bavím s niekym iným mužskeho pohlavia, vyčíta mi to, hned začne, čo s ním mám
- brutálne tlačí na pílu a bombarduje ma správami a telefonátmi, ktoré sú vždy len o tom, že "si mi chýbala", "stále na teba myslím", "prečo mi neodpisuješ", "stalo sa niečo važne? lebo si mi pár dni neodpisala", "aký si mala deň" "čo si robila" "aká je tvoja oblubena penička/film" (btw to sa ma spýtal už x-krát)
-naše konverzacie sú vždy rovnake a stále sa opakuje to isté alebo je len ticho, alebo povie niečo brutalne trapne "a hihihi, ja viem, blba otázka, to už som sa ťa asi pýtal, som hrozný, ja viem"
Som dobrá duša a preto mu neviem dať tvrdé zbohom aj ked mu hovorim, že to neberem ako on, ide si stále svoje. To naozaj potrebuje, aby som mu to povedala drsne? Nielenže sa pri ňom brutálne nudím, lebo je to vždy o tom istom, ochotne mi robí sluhu, "bude tak ako ty chceš", neustále ma sleduje, pozoruje, strašne žiarli, pozerá ako sa tvárim vkuse, doslova čumí, nedopraje mi voľnosť a chce mi brať čas aj ked vie, že mám povinnosti.
Nikdy mi NIKTO takto neliezol na nervy, až mi je z toho fyzicky zle, mám pocit, ako by ma prenasledoval, a až mi dýchal na krk vkuse a chcel mi rozkazovať, kontrolovať ma, komandovať, tlačiť a obmedzovať ma. A preto, ak to nejak ukončím (čo dufam že čoskoro), rozhodla som sa ostať single navždy. Ja tento tlak neznesiem.
