asi to zhasína

Wauu, tak prišlo to aj na mňa, po takmer štyroch rokoch vzťahu začínam premýšľať o rozchode. Najsmutnejšie je, že ho skutočne veľmi milujem, len začínam mať pocit, že nemáme rovnaké hodnoty,priority a že sa to bude časom (možno) zhoršovať. Začína mi prekážať jeho správanie o to viac, že si neviem predstaviť, že takto bude reagovať možno aj pri vážnejších veciach. V prípade, že ma niečo naštve, poprípade on spraví niečo a chcem si to s ním vydiskutovať odchádza, samozrejme urazený, skôr ako vôbec dôjdem k podstate (nie netrvá mi to dlho). Mám pocit, že uteká pred tým aby sme spolu čokoľvek riešili. Jedna z vecí, ktoré mi vadia. To, že sa so mnou veľmi nemá o čom baviť už beriem ako samozrejmosť, čiže ani neviem či aj to, to moje premýšľanie ovplyvnilo. Ďalšou vecou je fakt, že ma berie ako samozrejmosť, ako povinnosť, že mu budem pomáhať, či ja alebo moji blízki. Jasné v takom vzťahu som to považovala za správne, až do momentu, kedy som nepotrebovala pomôcť ja a on sa z toho vykrúcal ako sa len dalo. To, že sa neozve ako je deň dlhý sa dá tiež prekusiť, ale keď väčšinu hovorí len o sebe? Fakt neviem... ah kam som to dospela..