som slaboska
neschopna povedat zbohom cloveku ktory bol jedinym v mojom zivote, prosim nesudte ma, mala by som povedat zbohom, rozmyslam rozumom viac,nie srdcom,
chcela som to uz tolko krat ukoncit alle 9rokov je 9rokov spolu.
za tie roky som si vsak viac vytrpela z kazdej strany ako uzila.
bolasom mlada puboska ked som si zalzila vztah.lebo vsak aj kamosky mali
aj som navstevovala terepauta coucha na poradenie ale aj som uz mala nachystanu rec,ze zbohom bolo to fajn,ale musim ist o dum dal
nepodarilo sa to, moje usta to nedokazali vyslovit. Nedokazala som to zrazu sformulovat, block vo mne, atak..
viac bolo strasti ako dobreho, nakazilma viaerymi chorobami,nechtiac..pohlavnymi.
trpela som vzdy som zaspaval a zobudzala sa -dnes to urobim,povie zbohom.Nikdy som to nedokazala tak trpim,tak mi treba,viem ze mi tak treba, kazdy maza to odsudzuje, nas vztah uz ani nie je nijaky, stretavame sa, on ide ku mne, ja k nemu..,sem tam sex, ale vecsinou nie, ale je to ako moja skaza ako kliatba, nemozem ani odist za hranice, neviem zit bez neho, musim ho aspon obcas objat a bozkavat po tvari, spominam na tie nase chvile,ako sen to bolo,
prve mesiace nasho vztahu, kedy bol riadny, bez posadnutosti a zavislosti,najprv bol posadnuty mnou lenze ja som to nevnimala,mal ako osa na med, prilepena nanho, nikoho som si nesimala,
teraz nie som nim posadnuta ale jednoducho nejde to. ked ho tyzden nevidim, tak som smutna, bez nalady, nci ma nebavi, aspon ze zavolame kazdy den na par minut, vzdy mi povie ked sklada, lubim ta vies, ale ja to neviem uz, neviem nic, ja mu to povedat neviem,ale chcem ho bozkavat po tvary, maznat vlasy,dotykat sa ho..
a potom cisty chaos a nechcem to, chcem aby vypadol kricim nanho, trham vlasy, potom mam zle chvile,nechcem mu zdvihnut telefo, nechcem ho vidiet.zurim
Odmietam inych chlapov. a ved neni ani pekny, ale nieco ma k nemi taha aj ked ma znicil
rodina sa so mnou prestala moc stykat, len to co musime, kvoli nemu jasne,stale ho mam na taniery
tlacili na mna aby som sa rozisla, revala som, ako decko, dostala som sa na psychiatriu z toho, kde som pobudla tyzden ...potom terapie,ale nepomohlo to
nemam sil sa ani odstahovat, ani kamosky nemam,,aj kvoli nemu som chodila na VS tu doma kde byvame, vlastne aj vztah mam aj nemam, neni akceptovany,
nesudte ma povedzte mi nieco povzbudive, je tato hara vara co sa so mnou deje prirdozena,co mi je? zazil iekto takyto vztah?