Ahojte,
Ani neviem kde mam zacat..S mojim manzelom sme spolu 4roky.Pred tym sme mali obaja dlhodobe vzahy ktore skocili z dovodu nevery nasich partnerov a tak po nejakom case priatlstva medzi nami vznikla nadherna velka pre mna moja zivotna laska ktora mi vniesla stastie do vsetkych oblasti zivota,netuzila som po nicom inom ako vytvorit s mojou laskou rodinu a splodit deti ktore budu vrchol nasej lasky. Po dvoch rokoch chodenia sme sa vzali z nasej krasnej pre mna cistej lasky svadba bola este krajsia ako v mojich snoch a tak sa mal zacat nas spolocny sen..Manzel sa uspesne zamestnal splnil sa mu sen o zamestnani o ktorom vzdy snival a ja som ho v tom podporovala aj ked pre mna bolo dost narocne byt casto niekedy aj na dlhsie bez neho velmi mi chybal no chapala som ze si chce vybudovat karieru a zabezpecit rodinu..Dostal pracu v zahranici a tak som dala vypived a sla s nim ked sme sa vratili spat na Slovensko chcela som si splnit aj ja ten svoj sen o inej praci tak som sa v tej oblasti aj vzdelavala on medzi tym vela pracoval ale lasku mi stale prejavoval a aj ja jemu rozhodli sme sa prestahovat do ineho mesta,novy byt,nivy spolocny zivot konecne len my dvaja..Tak velmi velmi som sa tesila,manzel odisiel na sluzobnu cestu zas raz ako aj mnohokrat predtym..no z tejto cesty mi volal akosi menej..myslela som si ze mozno som velmi precitlivela ze som v nomvom prostredi kde nikiho nepoznam sama vo velkom byte..vratil sa a bol chladnejsi stale chodil cvicit a ked som mu naznacila ze by sme sa mohli milovat tak mi povedal ze je unaveny alebo ho boli brucho..bola som smutna a zaroven som nechcela tlacit na pilu ved vela pracuje..zas odisiel na 5dni a ked sa mal vratit zmeskal posledny vlak no na druhy den sa nevratil tym prvym rano ale az poobede,rozmyslala som preco si nevzal ten prvy vlak no nechcela som byt hystericka a obvinovat ho lebo som sa citila osamela..chlad z jeho strany som nevydrzala a povedala mu ako mi chyba nase milovanie,ako mi chybaju jeho prejavy lasky,ako mi chyba to ked ideme po ulici ma drzi za ruku a teraz si ruky radsej vopchal do vrecak ako som mu zas povedala ako tuzim mat s nim babatko boli sme dohodnuti ze sa na jesen zacneme snazit..v septembri sme to parkrat skusili no bolo to mimo tych spravnych dni;(..Odpovedal minze sa na dieta este neciti a ze v poslednej dobe nema chut na milovanie,tak som sa ho opytala ci niekoho ma tak mi povedal ze nie ze miluje len mna,ale ten chlad a smutok ma neopustal vedel ze to citim..zas odisiel na tyzden do tepla a odial sa minozval ze tam nema dobry internet tak ze mi bude len pisat..pisal mi dvakrat denne vacsinou len take veci o pocasi a o krajine kde je..vo stvrtok mi posledny krat napisal ze ma miluje..v sobotu sa vecer vratil dal mi letmy bozk na pery a isiel spat a v nedelu stravil tiez den viac menej sam vecer sme si dali veceru a ked som si k nemu osprchovana lahala v tme som sa rozhliadla po izbe a napadlo ma ze moj cas v tomto byte je zratany..Opytala som sa ho, preco sa na mna hneva ked je taky odmerany tak mi odpovedal ze on sa nehneva tak som sa opytala tak co je a odpivedal ze Podvadzam Ta s kolegynou.....Zeny tie co ste to niektore prezili,viete aka nekonecna bolest suzuje moje srdce,ako moje telo a dusa nechce uverit,ze ten ktoreho tak velmi prevelmi milujem a s ktorym som mala taky cisty a uprsimny vztah zabudol na to vsetko..Kedy to prestal citit aj on ku mne?Stratila som vsetko tymto ci som mala vzhladom nato ze som sa vzala vsetkeho kvoli tomu aby si mohol budovat karieru..Nie nevycitam mu to ale ako a preco?Ako zastavim tu spalujucu nicotu a bolest sko to prezijem sko?co bude s mojim zivotom ako zacat? Vratim sa spat k nasim domov do mojej izby kde mame este svoju manzelsku postel z minuleho roka ktoru sme kupivali pevnu aby sme sa na nej mohli vasnivo milovat..Napislaa som mu list ako mi ublizil,ako ho milujem,ako ma napada to ako sa s nou miluje ako ju bozkava svojimi mojimi perami,..tento tyzden som sa chystala domov oslavujem okruhliny 30rokov mala som mat oslavu nebudem mat nic neviem ci mam ist za psychologom ako sa stym dokazem takto sama bez vsetkeho vysporiadat,mam milujucich rodicov sestru skvelu buducu byvalu svokru ktora asi v tychto momentoch netusi co sa stalo..Moj manzel odisiel prec asi do hotela alebo zabsvojou starsou milenkou?Neviem...Prosim tienz Vas ktore niekedy tuto bolest zazilli ako ste to prezili,rozviedli ste sa alebo ste anaulovali svadbu?Najhorsie natom celom je to,ze viem ze moj milovany manzel sa zamiloval a mne ostali len oci pre plac.:((((((((((
Manzel sa mi priznal k nevere
Marian ti dobre poradil, je to tak. Keď tlačíš na pílu a pripomínaš ako ho máš rada, ako si si vysnívala vašu krásnu spoločnú budúcnosť, tak v ňom na jednej strane vyvolávaš pocit viny - a to nikto nemá rád - a na druhej strane celá existencia s tebou mu môže pripadať ako povinnosť. Už to nemá tú ľahkosť a optimizmus ako na začiatku, už je to rutina, a dokonca nepríjemná rutina, z ktorej by najradšej utiekol. A aj uteká, len má s tým ešte problém, nevie ako ti to povedať, že sa chce rozísť, že našiel niekoho, s kým mu je volnejšie než s tebou. Možno mu je nepríjemne aj kvôli rodine - tvojim rodičom, jeho rodičom. Ste zosobášení a rozvod vždy zasiahne nielen dvoch manželov, ale aj príbuzných. Sú to nepríjemné záležitosti a asi sa mu do toho veľmi nechce. Ak by ale k tebe niečo cítil, tak by ste mali sex napriek tomu, že má milenku. Keď je to tak ako to je, znamená to, že ty ho už nepriťahuješ, fyzicky už po tebe netúži, mohla si sa mu dokonca aj s protiviť. Ten pocit, že sa človeku partner fyzicky sprotiví môže súvisieť aj s tým pocitom viny. Je to zložité, ani rozchody nebývajú vždy jednoduché. Určite by k tebe bol milší a priateľskejší, keby z tvojej strany neprichádzal ten tlak vyplývajúci z toho, ako veľmi ho chceš a ľúbiš. Tým ho ešte viac od seba odpudzuješ. Stať sa môže všeličo, ale podľa toho ako to opisuješ váš vzťah sa už zrejme skončil a skôr či neskôr sa s tým budeš musieť zmieriť. Svet sa preto nezrúti,aj keď ti to teraz tak pripadá. Naozaj nie si prvá ani posledná ktorej sa to stalo. Vzťahy dvoch ľudí sú komplikované a zrejme je lepšie brať to vždy s troškou ľahkosti, nestavať na tom celý život. Naše šťastie by nemalo závisieť od ľudí okolo nás, mali by sme vždy stáť pevne na vlastných nohách.
Zranená pozerám že ty si tému zakladala ráno o trištvrte na štyri???
To čo trpíš nespavosťou?
K téme, súhlasím s príspevkom od nicka Axim, to isté som mal ja pár rokov dozadu, priateľka, chodili sme spolu pár rokov a chystali sme už aj svadbu, ona mi neustále zdôrazňovala že chce dieťa čo najskôr už pred svadbou, s čím ja som samoozrejme nesúhlasil kedže som začal podnikať a mal som čo robiť okolo mojej vznikajucej firmy ktorú sme zakladali aj kamarátom. Kedže som mal plné ruky práce čo ju zrejem až tak netrápilo kedže mi veľmi týmsvojím vyplakávaním o dieťati nepomáhala, náš vzťah sa časom začal rozpadávať a v tom období som zpoznal jednu ženu ktorá bola plný opak mojej priateľky. Bola od nej staršia a narozdiel od tej mojej si život vychutnávala aj keď by jej už mali takpovediac tikať biologické hodiny. Zatiaľ čo tá moja mi opakovane znechucovala život o splodení potomka a rôžnych vyšetreniach a behaní po lekároch, tá druhá mi vnášala veľkú chuť do života. A takto aj skončilo. Začal som viac a viac inklinovať k tej druhej s ktorou som chcel tráviť čoraz viac chvíľ kedže z nej šiel optimizmus a priateľku som bol rád keď nevidím čo ma aj mrzelo aj tešilo zároveň. Nevedel som kam z konope a nasledovali hádky s priateľkou a moja rastúca frustrácia z toho všetkého kedže som bol aj dosť vypätý z mojej zakladajúcej firmy, neustále prizvukovania priateľky a jej matky teda mojej budúcej svokry o význame rodiny a že jej funkcia sa naplní keď sa do nej privádzajú deti o čom učí aj kresťanstvo a cirkev. To rastúce znechutenie a tlak na moju osobu vyvrcholilo rozchodom a odkladom svadby na neskorší termín ktorý sa už ale nekonal, pretože som zistil že s tou druhou ktorú som zpoznal zažívam oveľa pokojneší život a žiaden tlak na moju biologickú funkciu muža ako ploditeľa deti. Práve naopak, moja terajšia priateľka má plne podporovala v podnikaní za čom som jej dosť vďační pretože mi poskytovala aj duševnä podporu keď som mal stavy že som s tým chcel skončiť. Ako som zistil, ona bola tá pravá a ďakujem Bohu alebo niekomu kto riadí naše životy že mi ju v pravu chvílu poslal do života a nemusel sa uskotočniť žiaden rozvod do budúcna len rozchod.
Takže milá zakladateľka, buď trpezlivá a ak nechceš dopadnúť podobne ako moja bývalá tak ti radím, spomaľ, a brzdi, každá akcia vyvaláva reakcia a každý nátlak na niečiju osobu vyvaláva odpor a tým pádom nevyvoláš v svojom manželovi skutočnú túžbu po dieťaťi ale niečo ako povinnosť čiže tlak na jeho osobu čo mu spôsobí odpor voči všetkému čo s tým súvisi. Veď rodina je vtedy pravou rodinou ak obaja túžia po tom istom a ich názory sa zjednocujú nie rozchádzajú.
Ked mu stale pilis usi ze chces deti a on po nich evidentne netuzi tak je normalne ze si nasiel starsiu ktora to uz od neho nebude vyzadovat
Kolko ma ta jeho?
40-50rokov?
Tebe ide karta Larrah :D Dobre si jej to vysvetlila :D
Neplac, gratuluj si! Prave ta opustil chlap, ktory to iste na 100% vyvedie aj dalsej. Urobil by to tebe skor ci neskor, bud rada, ze uz teraz v 30! A poviem ti co bude, pride za tebou este s prosikom ako prisiel moj ex. Ked sa nabazil pretahovania svojej kolegyne a zistil, ze aj ta by chcela rodinku, naklusal naspat, ale chyba lavky. Ked sa kolegynka dozvedela, ze chodil vyplakavat ku mne, vysrala sa na neho aj ona :D Karma je zdarma, tvoje motto znie: Ojebes ma raz a u mna koncis :) Vela zdaru a sil, ten pravy na teba este len caka, nie je to len fraza!
No a co, tak sa rozvedies a bude. Niesi ani prva ani posledna. Mozes byt rada za to pekne co ste spolu prezili, niekto nema ani len to, alebo nedostane ani sancu. Alebo sa to konci ovela horsie.
Keď uvažuješ nad psychológom, neviem teda odkiaľ si ale ak nie si ďaleko od Bratislavy na tvojom mieste by som sa objednala k pani Ľube Albertovej. To je ten najúžasnejší človek akého som kedy stretla. Je to psychologička a má skúsenosti s mnohými ľudskými tragédiami. Podľa mňa ti najlepšie poradí ako sa máš zachovať aj ako sa s tým vyrovnať. Veľmi mi je ľúto čo sa ti stalo. Je to naozaj tragédia, darmo si niekto povie, že čo, veď si zdravá, žiješ, ide sa ďalej. Ale takáto udalosť dokáže všetko v živote úplne zvrátiť. Mala by si sa čo najskôr s psychológom spojiť, lebo pocit nešťastia ti môže privolať ešte aj nejakú chorobu. Stres zasahuje aj telo, nielen dušu.
miska89:
Dakujem za podporu,nie nic my nevysvetlil a len tak odisiel.. Pred tym som mu stale ked ma nieco trapili povedala o trapeni aj sme sa bavili ze si take veci budeme hovorit aby sme sa neodcuzuli..neviem snazila som sa najviac ako som vedela z celeho srdca ako som vladala...Nebudem mat sil sa s nim asi rozpravat..napisala som mu dlhsi list kde som bola uprimna ako velmi mi ublizil ako velmi ho lubim ako som si predstavovala nasu rodinu,ako som mu verila vo vsetkom co robil lebo viem ze ma dobre srdce asi preto to nevydrzal,a viem ze je zalubeny inak,inak by to nebolo takto,neviem ako dlho im to vydrzi a dufam ze raz pociti aspon naznak mojej bolesti zo straty nasho manzelstva..Neviem co urobim ked pridem k nasim s fotkami s jeho vecami moj ocko este o nicom nevie neviem ako zvladnem cestu domov..nechem ani tie veci co sme si spolocne kupili do bytu a ani tie co sme dostali ako svadobny dar najradsej by som si 4roky vymazala zo srdca a z hlavy a odisla niekam daleko..Napisala som si par bodov co musim vybavit a ukludnit sa mozno zajst za psychologom nech mi pomoze sa s touto zradou vysporiadat a potom by som asi sla do zahranicia..Nemam pracu uz ani lasku..Citala som si dnes podmienky na anulaciu...viem ze to nebude mozne ale rada zajdem aj za nasim fararom ktory nas sobasil a poradim sa s tym ja s takouto zradou zit nemozem nechcem lebo by som z toho isto ochorela..Neviem si z hlavy vytrhnut to ze ja som ho doma cakala a ona aj zen predchadzajuci tyzden stravil so svojou milenkou a ja som plakala do vankusa,je by horzne zle psychicky aj fyzicky a pritom neviem ani plakat lebo zaroven citim uuuuplne prazdno..na nicnim stoliku najde snubny prsten aj obrucku:(
vymyslená téma, chorá hlava si tu vymýšla rovnaké príbehy
miska89:
Dakujem za podporu,nie nic my nevysvetlil a len tak odisiel.. Pred tym som mu stale ked ma nieco trapili povedala o trapeni aj sme sa bavili ze si take veci budeme hovorit aby sme sa neodcuzuli..neviem snazila som sa najviac ako som vedela z celeho srdca ako som vladala...Nebudem mat sil sa s nim asi rozpravat..napisala som mu dlhsi list kde som bola uprimna ako velmi mi ublizil ako velmi ho lubim ako som si predstavovala nasu rodinu,ako som mu verila vo vsetkom co robil lebo viem ze ma dobre srdce asi preto to nevydrzal,a viem ze je zalubeny inak,inak by to nebolo takto,neviem ako dlho im to vydrzi a dufam ze raz pociti aspon naznak mojej bolesti zo straty nasho manzelstva..Neviem co urobim ked pridem k nasim s fotkami s jeho vecami moj ocko este o nicom nevie neviem ako zvladnem cestu domov..nechem ani tie veci co sme si spolocne kupili do bytu a ani tie co sme dostali ako svadobny dar najradsej by som si 4roky vymazala zo srdca a z hlavy a odisla niekam daleko..Napisala som si par bodov co musim vybavit a ukludnit sa mozno zajst za psychologom nech mi pomoze sa s touto zradou vysporiadat a potom by som asi sla do zahranicia..Nemam pracu uz ani lasku..Citala som si dnes podmienky na anulaciu...viem ze to nebude mozne ale rada zajdem aj za nasim fararom ktory nas sobasil a poradim sa s tym ja s takouto zradou zit nemozem nechcem lebo by som z toho isto ochorela..Neviem si z hlavy vytrhnut to ze ja som ho doma cakala a ona aj zen predchadzajuci tyzden stravil so svojou milenkou a ja som plakala do vankusa,je by horzne zle psychicky aj fyzicky a pritom neviem ani plakat lebo zaroven citim uuuuplne prazdno..na nicnim stoliku najde snubny prsten aj obrucku:(
