Dobrý deň.
Poprosím Vás o Váš názor, hlavne či môj vzťah má šancu na úspech. Prosím seriózne názory, bez nejakých vulgarizmov.
Som 40 ročný muž, mám osemročnú dcérku, rozvedený, s ex mám dieťa v striedavej starostlivosti. Podľa môjho subjektívneho názoru som vzdelaný, vraj dobre vyzerajúci a myslím že to nemám ani v hlave vymetené.
Priznám sa, že po rozvode som sa nechoval ako svätý a neodriekal som sa dámskej spoločnosti, priam naopak. Prízvukujem, že napriek tomu moja dcérka bola u mňa vždy na prvom mieste.
Ale... To čo sa stalo... Začiatkom roku som stretol jednu ženu, zaľúbili sme sa do seba, požiadal som ju o ruku, po polročnej známosti sme sa zobrali. Ona má 4 deti z predchádzajúceho manželstva. Začali sme všetci spolu žiť. Spočiatku všetko fajn, jej deti mi vôbec neprekážali, moja dcérka ju ľúbi ako matku. Problémy začali postupne. Neviem, či to je tým, že jej deti si na mňa zvykli a prestali si predo mnou dávať pozor, ale správajú sa k matke, mojej žene ako k obyčajnej slúžke. A tá komunikácia. Akoby im z nosa vypadla. Vraj sa k nej tak chovali vždy. Milujem ju, a táto komunikácia mi strašne vadí, neviem sa s tým vyrovnať. S jej deťmi som sa už pekne porozprával, navrieskal na nich, zákazy, prakticky všetko okrem nejakých faciek. Ale k tomu sa nechcem znížiť. A nie sú to moje deti. Spočiatku som ich tak síce bral, ale teraz ich postupne začínam nenávidieť. A manželka ma ani nepodporí. Síce im občas niečo zakáže, ale za hodinu trest zruší. Deti majú z jej trestov srandu. Pravdupovediac už ma to ubíja. Ako som povedal, milujem ju, ale obávam sa že kvôli jej deťom sa naše manželstvo rozpadne.
Už si začínam aj o nej myslieť že ma má z vypočítavosti, nie z úprimnej lásky. Čo sa týka aj prostredia ktoré je doma mi každý deň sľubuje že ma podporí aby sme mali zdravú domácnosť, ale vždy ostane iba pri sľuboch. A chce mať so mnou dieťa, ale neviem či ho chcem, či ju k tomu ženú tie pravé dôvody, alebo si ma s ním chce pripútať k sebe.
Ďakujem za Vaše názory.
Deti partnerky- problémy
Cudzie detiská nikdy neber ako svoje, nikdy. Sám si na to prišiel. Treba len tvrdú ruku a držať si odstup. Cudzie decko bude vždy cudzie.
Po pol roku sa beru hl.mladi ludia. Zaslepeni laskou, vasnou, mladostou, "blbostou", co este ani nevedia, co je to zivot a problemy. Som prekvapena, ze ty ako 40r muz, po pol rocnej znamosti??, po vlastnej zivotnej skusenosti - rozvod, dieta v striedavej starostlivosti, si beries zenu so 4?? detmi, bez toho, aby ste si aspon nevyskusali zivot v takomto zlozeni bez toho, aby si aspon tusil, ako to bude (ne)fungovat a (ne)klapat?? Mne by uz zena so 4detmi bola sakra podozriva :D
PS. Tazko to bude klapat, ked ste na vychovu domacnost nejednotni. Ty vzdy budes cudzi. Mozes do nich vsetkych liat prachy, starat sa, nahanat sa, mysliet s nimi vsetkymi vsetko co najlepsie - ale ak pride na lamanie chleba, budes odstaveny. Lebo si cudzi, lebo nie si ich biologicky otec, lebo lebo lebo. Poznas aspon dovod jej rozvodu? Zena s tolkymi deckami na krku sa rozvadza iba pre vazne dovody, nie len tak, mozno ako ty.....
Musis sa s nou otvorene o tom vsetkom porozpravat. Aj ked sorry, toto ste mali prebrat pred svadbou, nie teraz. Ak byvaju u teba, tak ake pravidla tam funguju a budu platit, co je dovolene a co nie. A hlavne ty vychovavaj svoju dcerku a nie cudzie deti. Na to maju matku a svojho biologickeho otca. Ty len trvaj na dodrziavani pravidiel hry ktore budu platit, lebo ziju napr.u teba. Upozornit ich, nech sa nevyjadruju pred tebou neslusne k tvojej uz manzelke, mozes. Ale akoze sorry. Ak je pre nich ona handra a obycajna cupka, ty jej autoritu respekt uctu tazko vybojujes, ked ju ona sama u nich nema. Vsak to je jej vizitka vychovy, ako sa k nej jej vlastne decka spravaju. Mal si si hladat s rozumom zenu partnerku a nie s prepacenim, rozkrokom
treba sa na to pozriet asi aj jej ocami ... preco sa tak sprava a co ju k tomu vedie.. v tomto je asi narocne mat 4 deti a vychovavat ich... ale tym ze si nesadnete a uprimne to nepreberiete tak to nedate.. ver mi ze je to narocne, ale strasne potrebne.. komunikovat a vela
Popisuješ to tak, ako to vnímaš ty, ona by to popísala určite inak. Ale o to nejde, deti nemajú vyrastať v prostredí trestov, zákazov a strachu. Na druhej strane ak nemajú pred rodičmi žiadny rešpekt, ak pre nich matkin príkaz je len mlátenie prázdnej slamy, potom z nich vyrastú len rozmaznaní spratkovia. Rodičia by mali pri výchove byť jednotní. Vo vašej rodine to tak zjavne nie je. Možno celkom správne usudzuješ, že manželka je s tebou z vypočítavosti. Dúfam, že v ošiali zaľúbenosti si urobil aspoň predmanželskú zmluvu. Neviem kto z vás bol na tom ekonomicky lepšie, ale spravodlivé by bolo rozísť sa tak, aby ani jeden toho druhého neošklbal. Môj názor je že rozchod je len otázka času, spolu to dobrotu nebude robiť nikdy.
