Ahojte
Doteraz som len čítal spovede ostatných, tak som sa rozhodol že sa tu vyspovedám aj ja, bo mám zase depresívnu chvíľku... Ide o to že neviem ako ďalej pokračovať v mojom zbytočnom živote. Chcel by som si vypočuť názor niekoho iného lebo v mojej hlave už je bordel...a ja som homosexuál
Už od narodenia som tak trochu "divný" človiečik... nepamätám si ako som sa choval v škôlke ale vraj každý jeden deň bol úplne rovnaký, sadol som si na stoličku alebo schoval pod stôl a čakal kým po mňa niekto nepríde, nechcel som sa hrať, jesť ani spať. Na základke to bolo trochu lepšie
možno to bolo tým že mi sadol kolektív. V triede nás bolo asi 8 chalanov celú základku som nemal v triede žiadne dievčatá, Takže teraz mám dosť problém komunikovať s opačným pohlavím... Áno bojím sa dievčat :D...Všetko bolo ako tak v "normále" až do asi 6 triedy kedy som sa uzavrel ešte viac do seba. Bývali sme totiž v dome so starkým ktorému zomrela žena. Dosť ho to zobralo tak začal piť a robil problémy susedom, skoro každý deň bola na dvore záchranka alebo policajti až na koniec prišiel pohrebák... ale to tu nechcem rozoberať. Na strednej to bolo podobne ako na základke. V jednej triede nás bolo asi 20...všetci chalani. Dosť z nich fetovalo, pili, kradli...a keďže som medzi nich nezapadal tak som si užil dosť šikany. Po dokončení školy som sa hneď zamestnal v miestnej fabrike kde som mal konečne pokoj od feťákov a podobných grázlov, boli tam síce normálnejší ľudia ale skoro z každého bola cítiť falošnosť, všetci sa ohovárali, bonzovali na seba... ale to je asi všade tak. Vydržal som tam robiť 2 roky, chodil som tam nonstop či bola sobota, nedeľa alebo sviatok, našetril som si za ten čas dosť peňazí ktoré som míňal na blbosti čo som vôbec nepotreboval, ale dalo mi to na chvíľu pocit spokojnosti ? Teraz robím pre rodinnú firmu kde tiež nieje žiadny kolektív...
Celý môj život prebiehal tak že keď som prišiel zo školy/práce sadol som hneď za počítač a čakal som kedy príde večer aby som šiel spať a mohol začať ďalší deň.
Dnes mám 52 rokov a nemám v podstate žiadny život. Cítim sa úplne sám,nemám prácu ani partnera skoro nič ma nebaví,nemám žiadne zábavné/pekné spomienky z detstva, žiadny kamaráti, žiadna priateľka, v noci nemôžem spať.... Veľa krát som už premýšľal že to ukončím ale bojím sa ako by zareagovali rodičia.
Ďakujem Vám za každý názor :(
