Panna

Pre túto spoločnosť, rýchlo dobu a ľudí, ktorí majú také zvláštne zmýšľanie si divná! Priam nežiadúca.

Ja mam 20 a tiež som panic a myslím si že minimalne do 25 sa to ani nezmení :D... neviem myslím si že to vôbec nieje hanba byť panna/panic .. nevidim na tom nič zlé a nemyslím si že je to nejaká závada, práve naopak.. aj keď sa mi zdá, že veľa ľudí v dnešnej dobe odsudzuje ľudí ktorý sú ešte panici/panny po 20, ale nevidím na to dôvod

Asi je nás viac na Slovensku čo chcú zažiť opravdovu lásku so všetkým čo k tomu patrí tak oko nám ľuďom doprial Boh.
Preto aj Ježiš požehnáva tieto manželstva.
A len také manželstva sú skutočne šťastné. Lebo sa obetuju z lásky jeden druhému.
Keby mladé dievčatá neboli radodajky sexu, chlapci by si ich viac vážili a boli by iný a lepší a rozumnejší.

Ak sa Ti bude chalan smiať že si ešte panna tak je to somár a nie je Ťa hoden. Naopak, slušný chlap ocení že si nedala každému čo prišiel do cesty.

Nie som síce chalan, ale snáď sa neurazíš:

Nemáš sa nad čím umárať. Keď sa skutočne zaľúbiš, keď stretneš človeka, ktorý rozcvrliká motýle v tvojom bruchu, tak už dlho panna nebudeš. Panenstvo sa dáva z lásky, z dôvery k tomu druhému, to nie návšteva zubára, ktorú chceš mať čím skôr za sebou. Vyspať sa s niekým len preto, aby si už konečne pannou nebola, je najväčšia blbosť, čo môže dievča v tomto smere urobiť, bohužiaľ, na to každý príde až spätne a povie si: Mala som radšej počkať, no čo už teraz.

Máš 20 rokov, sama ešte len dozrievaš po každej stránke, ak sa ničoho neboj. Keď budeš konečne dozretá, prídeš o panenstvo ako nič.

To že si panna nie je choroba, znamená to, že pre toho pravého budeš prvá a ten pravý si to ocení a tí ostatní s blbými poznámkami tých si nevšímaj to su tí pre ktorých by si bola iba ďalšia v poradí.

Ahoj. Ja mám 22 rokov a som panna. Keď som mala 15 rokov, zaľúbila som sa do spolužiaka. Cez kamarátku som zistila, že som sa mu páčila aj ja. Bola som do neho taká buchnutá, že som vždy zostala v jeho prítomnosti úplne paralyzovaná. Nedokázala som sa s ním skoro vôbec rozprávať. Vždy som bola hanblivá, ale ak trávim s človekom viac času, tak som viac otvorenejšia. Keď som sa ocitla v jeho blízkosti, zo mňa nezostalo absolútne nič.
Postupne som sa mu začala vyhýbať a úplne som s ním prestala komunikovať, lebo som nevedela vystáť samú seba, moju prehnanú nervozitu a neschopnosť prirodzene nadväzovať a rozvíjať medziľudské vzťahy. Až do 19 rokov som ho akoby stále mala uloženého v mojom podvedomí a vždy, keď som ho niekde stretla, tak mi na pár sekúnd búšilo srdce, zrýchlil sa mi dych a celkovo mi zostalo zle. Tie 4 roky som kašľala na to, ako vyzerám, neznášala som sa a absolútne ma nezaujímali romantické vzťahy. Úpešne som sa dokázala presvedčiť, že mi je najlepšie samej a nikoho nepotrebujem. To bola tá najväčšia hlúposť a klamala som len samú seba. Podarilo sa mi na neho zabudnúť, ale posledné 2 roky žijem len v minulosti a rozmýšľam nad všetkými chybami, ktoré som spravila a nad tým, čo som neurobila. Na jednej strane viem, že je to neužitočné, ale nedokážem sa toho zbaviť, pretože nevidím svetlú budúcnosť. Veľa rokov som potláčala svoje pocity a teraz som príliš komplikovaná a frustrovaná.Túžim po láske a priateľstve muža, po intimite a sexe, po jeho dotykoch a po dotýkaní sa jeho tela. Možno to vidím až príliš ružovo, ale pre mňa by teraz stačilo zažiť a cítiť lásku aspoň na chvíľu a potom si žiť ďalej aspoň so spomienkami. Neverím, že sa to niekedy stane. Stratila som aj tie obmedzené komunikačné zručnosti, s ktorými som si predtým v pohode vystačila a zoznamovanie sa s novými ľuďmi mi teraz robí veľké tažkosti. Každý deň mi niečo pripomína to, ako som sa pred 7 rokmi vzdala a nepracovala na mojich nedostatkoch. Mojím riešením bola iba ignorácia. Aké trápne.

Prepáč za ten sloh. Teraz k tebe. Myslím si, že ak to boli fajn chalani, tak by im vôbec nevadilo, že si panna. Boli by asi prekvapení alebo ani nie. Možno by chceli vedieť dôvod, prečo si ešte nemala sex, tak by si im ho povedala. Možno, možno a možno. Chcem len povedať, že najdôležitejšia je komunikácia. Nevieme si čítať myšlienky. Nevieš, ako zareagujú a čakáš len to najhoršie. Mám pocit, že sa až príliš bojíš odmietnutia, bojíš sa fyzickej blízkosti, ale zároveň po nej veľmi túžiš. Ako si sa cítila s tými dvoma chalanmi? Máš dve možnosti: buď sa aspoň sčasti postupne zbavíš hanby z toho, že si panna a potom sa budeš citíť uvoľnenejšia, ak by došlo k sexu alebo sa jednoducho porozprávaš s priateľom (ak príde reč na tému sex alebo ak by to smerovalo k sexu), on si ťa vypočuje, tebe sa uľaví a zistíš, že ťa má rovnako rád a ak by bol viac skúsený, tak na teba pôjde pomalšie. Zapamätaj si, že ak by ťa kvôli tomu, že si panna, nechcel alebo ponížil, tak to je len dobré pre teba, lebo sa zbavíš niekoho, kto za to vôbec nestojí a s tebou to nemá nič spoločné. Asi si tým dvom chalanom nedôverovala, niečo sa ti na nich nepáčilo a ty si sa akoby intuitívne snažila vyhnúť blízkemu kontaktu. Horšie bude, ak sa ti tieto situácie budú stále opakovať a ty z vlastného STRACHU a HANBY pokazíš vzťah s niekým, koho budeš mať veľmi rada. A možno si jednoducho nestretla toho správneho človeka, pri ktorom by si sa cítila dobre a nemala by si pocit hanby a kopu otravných negatívnych myšlienok.

Držím ti palce, je fajn, že si uvedomuješ, aký máš problém, som si istá, že to pomaly vyriesiš.

pavel y: to je vidiet

Ja som, našťastie, ten odporný akt za 75 rokov môjho života absolvovať nemusel...

No vidíš to. Ja mám 23 rokov a som panic a čo ako ?? Veľa krát som som mal depky a nervy, že kamaráti a známy už majú dávno potom a ja som v živote ešte sex so žiadnym dievčaťom nemal. Už tak či tak mám všetko v pi.... a nech som panic aj do 30tky, Seriem celý môj perfektný život bla bla blaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa ......