Čo so životom ?

Príspevok v téme: Čo so životom ?
dilema45

Ahojte, neviem či potrebujem poradiť, konečne si uvedomiť čo mám.
Ale asi si potrebujem otvoriť oči.
Opíšem Vám situáciu:
S priateľom som spolu 5 rokov. Chodím s ním od puberty. On je odomňa starší o sedem rokov.
Problém je ten, že mám doma pomerne dosť zložitú situáciu. Nežijem s rodičmi, ale s príbuznou. (nechcem viac opisovať prečo).
Som ešte dosť mladá, ale napriek tomu som nútená sa postaviť na vlastné nohy, nájsť si od júna budúceho roka prácu, bývanie a podobne. Proste rozhodnúť sa, čo ďalej so životom.
Tam, kde momentálne žijem, nemám žiadne známosti, nikoho tam nepoznám iba rodinu a najhoršie je na tom to, že tam si robotu v mojom odbore nenájdem.
V bydlisku svojho priateľa som pracovala počas letných prázdnin, samozrejme mi už aj sľúbili prácu primerane ohodnotenú pre absolventku. Priateľ momentálne býva 200 km odomňa, tak som išla na tie dva mesiace bývať k nim. Nebudem rozpisovať akí sú. ako super, potrebovala som peniaze, musela som tam byť, nič iné mi neostávalo. Lenže priateľ chce, aby som sa tam po škole nasťahovala (do domu jeho rodičov, teraz ešte bývajú aj s jeho sestrou a s jej rodinou). Akože nič mi tam nechýbalo, ale sú to totálni bordelári, musela som im všetko hlásiť kde idem, kedy prídem a podobne. Starala som sa len sama o seba (prala, žehlila, varila) - priateľovi to robila matka. Proste ja som bola samostatná jednotka väčšinou zatvorená v izbe alebo so psom.
Lenže ja tam proste nechcem ísť bývať. Mám aj nejaký kapitál na zariadenie nejakého bytu a tak, nie som bez peňazí (tie mi nikdy nechýbali). Ale proste on si ide svoje, že nejaký čas bývať u nich, lebo nie sme zobratí a jeho sestra sa teraz sťahuje jeho rodičia budú z toho zničení a podobne.
Ja tam ísť bývať absolútne nechcem, chcem ísť do prenájmu na nejaký čas. Ale on nechce. Už neviem čo mám robiť. Som z toho veľmi zúfalá a frustrovaná, lebo som si myslela, že máme podobný názor. ale nie. Odkedy sa sťahuje jeho sestra tak s ním ani nehne.
Viete, ja musím po škole odísť a začať pracovať, nemám na výber. Ale načo sa mám sťahovať znova do ďalšieho cudzieho domu.
Čo myslíte ? Nechať to všetko tak a hľadať úplne niekde inde, v úplne inom meste bez neho ? Alebo ísť bývať k jeho rodičom ?
Neskutočne sme sa kvôli tomu pohádali....Už mám fakt kadejaké scenáre v hlave, som bezradná.

dilema45

Problém je v tom, že som chcela bývať s ním, aj som tak všetko plánovala... ale asi zbytočne... fakt som mala len jeho :(

WHISPER

vyberaj rozumom- nájdi si prácu aj s ubytovaním, lebo podnajom je drahý, nič si neušetriš navyše... ale ked ti agentura zabezpeči ubytko- napr. vo WV alebo v TN ako operatorke vyroby, tam už vieš pekne penaize našetriť...
nemusíš tu prácu vykonávať cely zivot, mozes ist tiez do zahrnicia, kde by este lepsie bolo za par mesiacov nasetris na vlastny byt...

Mesačný princ

Kde nie je vôľa, tak tam nie je ani cesta.

Prikláňam sa na tvoju stranu. Ak máte peniaze a utiahnete spoločné bývanie tak by ste mali bývať samostatne.