Depresia

Layla12

Ahojte mám 25 rokov a pocit že zlihavam stále a stále je mi zima zle ľudia ma neznášajú a ja sa im nedivím nie som schopná milovať už dlhšie to viem je to preto že ľuďom neverim už od mala sklamali ma moja mama ma sklamala nebola mi dobrou matkou nemilovala ma bila má nadávala mi vravieval ze nikdy som na nič nebude že som sa nikdy nemala narodiť dávala mi za vinu smrť môjho otca ktorý umrel na infarkt keď som mala 2 týždne ostala somnou sama narodila som sa chorá mám epilepsiu a mama bola tiež chorá mala hypertenziu boli sme chudobný a veľa krát sme nemali čo jesť ľudia v meste kde žijem nás neznášali a šikanovali ma do mnohých 13 rokov som nemala ani jednu kamarátku všetci mi ubližovali aj vlastná mama ma bila papekom chcela som umrieť veľa krát som ušla z domu a spala vonku keď som mala 14 rokov máme sa stav zhorsil potrebovala transplantáciu pľúc ktoru sme si nemohli dovoliť umierala mi pred očami a nemohla som nič robiť neznášala som ju ako môže človek veriť cudziemu keď nemáte veriť rodine dlho som hľadá lásku a našla som len sklamanie keď som mala 15 mama šla do nemocnice s kade sa už nevrátila vzala si ma moja krstná no ja som stále dufala že sa mama vráti vtedy mi došlo že mi chýba že ju potrebujem a milujem nieje to hlúpe ? Nevrátila sa bola som sama nikto to nechápal začala som sa rezať piť a ničiť samu seba bolo mi jedno či umriem chcela som to stále som mala pocit že sem nepatrím som iná ako ostatní stredná škola bola horor keď som si myslela že už lepšie nebude našla som si priateľa lubila dom ho no on chcel len jedno keď to nedostal nechal ma to má dorazilo pripadala som si ako chudera nula nezvládla som to opila som sa a vyliezla na veľkú skalu u nás v hore chcela som skočiť no nepodarilo sa mi to kamarát ktorý tam bol somnou má zadržal potom si dni a roky pomali zmaturovala som a našla som si priateľa lásku môjho života narodila sa nám dcérka nás život nieje jednoduchý ja mam pocit že zlihavam že som zlá matka lebo mám so sebou problémy stále pochybujem či si zaslúžim svoju dcérku či to zvládnem keď som to čo som nikdy sa nezmierim s tým čo sa mi udialo bojím sa že zliham ako zlihala moja mama lebo nezvladam rôzne situácie čo sa citov tika niekedy po nej kričím a potom si uvedomím že som ju mala objať bojím sa že má znenavidi ach neviem čo ďalej stále viac a viac stresu