Hrozne sa trapim.Neviem si sama pomoct, co je spravne.Chodila som s priatelom 8 rokov.Vsetko fungovalo.Boli obcas hadky, aj sme mali problemy vo vztahu, vzdy sa to dalo zvladnut.Mal vela kamaratok, aj dost casu venoval kamaratom, malo co sme boli sami.Ale zila som.A aj stastne.Potom sa nieco stalo.Bola som u kamaratky.Opila ma a zavolala tam chlapca.Jej momentalneho priatela.Chcela asi vediet ci by ju podviedol.Takze spravila nieco take, opila ma, a potom sa zacala vyzliekat.Ja som si sla radsej lahnut.Ale oni prisli ku mne lahnut, a zacali spolu spat.Nieco robili aj so mnou.On asi chcel aj mna.Nepamatam sa.Na druhy den mi povedala, ze je to debil, lebo ze nemal problem spat aj so mnou.Lenze mne sa zda, ze som nic nespravila.Zabudla som na to.No po case som zacala mat s priatelom problemy.Ziarlila som na kazde dievca, ked siel priatel niekde von, nevydrzala som doma v klude.Zacala som sa bat, ze ma podvedie.A ja viem, ze neveru by som neodpustila.Takze som nechcela, aby to spravil.Lenze prestala som mu verit.A vlastne som radsej chodila vsade s nim.No raz som bola uplne chora a nemohla som.On ma nechal tak, a ze on ide von.Na party.Kde bolo kopec dievcat.Ked sa vratil, pohadali sme sa.A zacalo to.Vzdy viac hadok.Vzdy som ho obvinila, ze som chora a nechal ma tak.Ale on to robil aj davnejsie.Este predtym, som chcela po ture v tatrach, aby sme vecer uz nikde nesli a ostali na izbe.Ale on chcel ist este vecer von.Tak sme sli spolu.Takze trochu na mna kaslal.No kvoli coraz vacsim hadkam, sme sa nakoniec rozisli.Myslela som , ze to zvladnem.Ale chybal mi a tak som mu pisala.On zo mnou nechcel chodit von,pisal stsle ze nema cas.A ja som sa citila hrozne a zacalo sa mi postupne vynarat co som spravila.A ze je ten koniec kvoli tomu.Kamoska mi nepomohla, nechala ma v tom samu.Takze sa mi pritazilo.Nemala som chut byt s nikym.Presiel uz rok, stretli sme sa parkrat, aj sme sa pomilovali.Ale on mi povedal, ze on to neberie nijak vazne, iba ako sex.A ze to nemam chciet, lebo mi bude tazko.Stale aj po roku myslim na neho.A aj ked nebude moj, neviem ci je dobre priznat sa mu, vsetko mu povedat.A mozno mi odpusti.Mozno nie.Ulavi sa mi.Ale jemu bude horsie.No ked mu to nepoviem, nikdy spolu uz nebudeme, lebo sa vzdy budem bat , ze ma podvedie ked pojde von s nejakou zenou.A ked mu to poviem a odpusti, aj tak sa mi mozno bude chciet pomstit a spravi to.Bojim sa.Co by ste robili???
