Ahoj ludkovia. Mam strach uplne zo vsetkeho, bojim sa byt priemerom, bojim co ludia o mne hovoria, stale vsetko len analyzujem kto co preco, ako to myslel, chcem nieco dosiahnut, potrebujem aby ma niekto pochvalil. Ked pridem domov na navstevu(byvam mimo domova)poriadne nejem, mam pocit ze zosaliem, velmi ma boli dusa a stale mam slzy na krajicku z toho ze som tu navyse. Samozrejme vsetko v sebe drzim,na mame vidim ze asi tiez ide zrutit. Toto trva uz velmi dlho, mam pocit ze odjakziva a uz som zufala, mam pocit ze sa vzdam a proste neviem , uz sa tu neukazem alebo co. Mate niekto podobne skusenosti?
Zblaznim sa?
Lenka789
WHISPER
ja neviem na čo čakáš..., ? ono sa to zbytočne iba kopý tie problemy, treba sa uvedomiť a riešiť..! zájdi za psychologičkou... a uvedom sa..
možno si príliš sebakritická a perfekcionistka- to je aj moj problem...
psychologička mi povedala že privela rozmýšlam, ze sa nemám stresovať a mysliet na to čo som urobila zle a ako som to mohla inak a lepsie urobit, uz to nezmením... a zbytočne sa tym stresujem a vsetko zhorsujem... takze ZACHOVAJ POKOJ...
nnnuuu
Bojíš sa byť priemerom, čiže chceš byť viac ako priemer, ale poviem Ti len jednu vec k tomu všetkému, aj keby si mala neviem aký talent, tak to ešte nič nemusí znamenať, nakoľko úspech je súhrou viacerých faktorov a musíš byť obklopená tými správnymi ľuďmi. Talent sám o sebe je len predpokladom úspechu, ale nie úspechom samotným:-) A keď si to prehodíš inak, tak nemusíš mať ani talent, stačí mať len okolo seba talentovaných ľudí:-) Čiže pokojne si buď aká chceš a počkaj či si ťa ten úspech nájde alebo nenájde, najskôr asi nie, ale taký je zväčša život.
