Ahoj ludkovia. Mam strach uplne zo vsetkeho, bojim sa byt priemerom, bojim co ludia o mne hovoria, stale vsetko len analyzujem kto co preco, ako to myslel, chcem nieco dosiahnut, potrebujem aby ma niekto pochvalil. Ked pridem domov na navstevu(byvam mimo domova)poriadne nejem, mam pocit ze zosaliem, velmi ma boli dusa a stale mam slzy na krajicku z toho ze som tu navyse. Samozrejme vsetko v sebe drzim,na mame vidim ze asi tiez ide zrutit. Toto trva uz velmi dlho, mam pocit ze odjakziva a uz som zufala, mam pocit ze sa vzdam a proste neviem , uz sa tu neukazem alebo co. Mate niekto podobne skusenosti?
