Dopredu upozorňujem,že sa rozpíšem.. Takže kto nemá náladu na dlhý text,nech to nečíta..
Ahoj,mám 15 rokov,som chlapec.. Neviem kde ani poriadne začať.. Začalo to asi pred 3 rokmi.. Začal som si uvedomovať,že ma nebaví život aký som doslova prežíval.. V škole som nikdy nedával pozor,pretože som stále premýšľal nad životom. Mal som 1-2 známky.. Po škole som si sadol k počítaču,a tam som zabijal čas.. Neže by ma nejak bavilo hranie na počítači.. Ale chcel som aby nastal nový deň,pretože som čakal že sa stane niečo nové.. Niečo čo by mi život zmenilo.. Nuž dni pokračovali ďalej a ďalej.. O 2-3 mesiace som začal chodiť von.. Po škole som hodil tašku a šiel som hneď von.. Bolo to OK,ale stále to nebolo to,čo by ma napĺňalo.. Takýmto spôsobom ubehol rok a pol.. Potom sa stalo niečo,čo mi zmenilo postoj k životu.. Mal som nový cieľ.. Nový sen.. Na hre som spoznal o 3 roky staršie dievča.. Všetko bolo super,hrali sme spolu,písali si ako kamaráti.. Stále sme boli v kontakte.. Po asi pol roku,sa stala udalosť,kedy ju opustil priateľ.. V tej dobe som ju utešoval,a snažil som sa jej pomôcť ako som vedel.. (Poznali sme sa len cez internet) No ako som ju utešoval,tak sme sa akosi zblížili.. Začal som v nej vidieť to,po čom túžim celý život.. Stále som chcel mať staršiu sestru.. Sestra ktorá by sa o mňa strachovala,sestra ktorá by mi pomáhala a sestra o ktorú by som sa mohol oprieť.. V tej dobe,sme sa zblížili.. Nakoniec vyšlo najavo to,že ona chcela stále mladšieho brata a ja naopak staršiu sestru.. Tak sme začali byť "súrodencami".' Všetko bolo ok.. Lenže po nejakom čase si našla priateľa,a už to šlo pomaly dolu vodou.. Stále menej a menej času.. Stále mi vravela že nemá čas celkovo,nie len na mňa a pod.. Ale ak Vám na niekom vážne záleží,tak si myslím že aspoň na to "Ahoj,ako sa máš" by ste si čas mali nájsť.. A ako čas plynul,tak sme komunikovali čím ďalej menej.. Presťahoval som sa do Nemecka s mamou. Brata,a celú rodinu,kamarátov a všetko som nechal na Slovensku.. To dievča,teda moja sestra,bola jediná vec,ktorá mi dávala zmysel v živote.. No ako som písal,nebol na mňa čas.. Čas plynul,a naše písanie stratilo "zmysel". Samozrejme som ju stále miloval ako sestru,ale už to nebolo ako predtým.. Neozvala sa 2-3 dni.. Potom týždeň.. Týždeň aj pár dní.. Na posledy si nenašla čas 1 mesiac.. Nuž,bolo to jediné čo ma tu držalo. Ako čas plunul,a ona mi písala sem tam,tak som prepadol do depresie.. Celé dni ležím,počúvam depresívnu hudbu a nerobím nič iné,len prežívam.. Nemám o nič záujem. Nemám o nikoho záujem,a celkovo som mimo. Poplakal som si kvôli nej už taktiež viac krát.. Teraz asi mesiac si píšeme,snaží sa mi písať často.. Ale proste mi to príde iné ako inokedy.. Milujem ju nadovšetko.. Je to v podstate moja sestra,ale už mi to príde iné ako inokedy.. Aj teraz ako Vám to píšem,tak počúvam depresívnu muziku,a mám slzy v očiach.. Preto by som Vás chcel poprosiť.. Čo mám robiť? Ako mám myslieť pozitivne?.. Ďakujem za rady a za to,že ste si to prečítali až sem..
