Ahojte. S priatelom sme spolu 8 rokov. Posledny rok je to fakt kriticke, stale sa len hadame. Kedysi sme sa vedeli porozpravat, vedeli sme spolu riesit problemy. Dnes to uz nejde, neda sa s nim. Nic ho nebavi, nic sa mu nechce. Jedine, coho je po praci schopny, je lezat na tablete. Kolkokrat zaspi uz o 18:30 a to ja o 17-tej este len pridem z prace... Poslednou dobou sa len obchadzame. Sex ani neviem kedy naposledy bol. On ma chut len ked si vypije, absolutne ho uz nezaujimam. Ked ma dobru naladu, co uz nebyva tak casto, tak mi hovori, jak ma miluje atd. Ja mu to aj verim, tiez ho milujem, ale nevladzem takto dalej. Vcera som stravila 7 hodin v kuchyni, aby som ho prekvapila (k narodeninam). No, tak debilny napad uz dufam nikdy nedostanem. Ziadna radost, ziadne prekvapenie, ziadna vdacnost, nulova empatia. To idu vsetky vztahy takto do prdele po rokoch ?? Uz cca pol roka rozmyslam, ze to skoncim. Mna toto neskutocne vycerpava. Nechcem spravit osudovu chybu. Motam sa v tom dookola.
Skoncili by ste vztah ?
zakial nemate vlastne byvanie to dieta si ani nerobte... moji rodicia ostali tiez u svojich rodicov a bolo to hrozne... babka nam zakazovala vodit si co i len jedneho kamarata ci kamaratku domov nemohli sme nic len zit podla jej pravidiel...nasi si u nich nic nepresadili lebo dom nebol ich... ten kto nema vlastne byvanie nech si ani deti nerobi... najprv byvanie a potom deti... viacgeneracny dom nikdy nic dobre nevesti...
preboha vo vasom veku byvate u rodicov? ked ste tolko dlho spolu uz davno ste mali mat vlastne byvanie za tie roky ...by ste mali aj dost splatene...co je to dnes za trend tahat partnera rodicom na krk...
Je toho viacej, co nam nici vztah, ktore si plne uvedomujeme. Byvame u rodicov a napriek tomu, ze mame obrovsky dom a dost sukromia, nie je to nase... Otehotniet sa nam tiez nedari. Priatel povedal, ze aj keby sa nam to nemalo podarit nikdy, nechce byt s inou. Navrhla som pauzu, navrhla som nebyvat chvilu spolu, nechce. Nie som s nim preto, ze "nechcem byt sama". Ja ho napriek vsetkemu milujem. Neviem, co sa v nom zmenilo. Neviem ho uz nijak prekvapit, potesit. Pride mi vyprahnuty a neviem, ako to zvratit.
Ale v manželstve máš aspoň nejaký ten sex. Teda v zdravom manželstve. Ona nemá ani to. Preto píšem, že spolubývajúci.
nevidim ziaden rozdiel. S papierom, ci bez papiera a bez deti to je jedno.
mladadama, nie sú manželia, sú spolubývajúci.. to je rozdiel..
Poviem to takto. Vy ste uz prakticky manzelia.
Vztah ste neposunuli dalej a ani o detoch nepises, asi teda nie su a najskor ani nebudu.
Kedze sa ozyvas, asi ti to nevyhovuje.
Jeho to mozno tiez nebavi, ale sa z pohodlnosti kresla jednoducho neozyva.
Ludia mozu stravit naozaj pekny zivot aj bez partnera.
Schvalne, dajte si niekedy gulu na nohu... viem, taku zeleznu doma nemame,
tak sa kuknite na gauc.
Nechcem to zlahcovat.
Skuste podla serialu s rozbitou vazou.. ano, ano, je to smiesne. Urobte veceru,
otvorte flasu vina a bud ...alebo.
ked to uz polroka chceš ukonciť,na čo čakáš? ste spolu už len s pohodlnosti, zvyku, on pride domov, ma navarene, oprate,.. je spokojný... tak može isť kludne spinkať... keby si musel sam variť, upratovať, prať, tak by sa inak choval...
a ty si s nim na čo? lebo "mam priatela" znie lepsie ako "som sama" ?
a kde pracuje tvoj frajer? ak ma fyzicky narocnu pracu tak sa mu necuduj ja som robila minuly rok vo vyrobe a nezila som a to mam 24.....
