Ked sme sa dali s pritelom do kopy tak sme obaja fajcili a fajcili sme dost. Ano az prilis. Je to asi mesiac co s tym on uplne sekol. Ja som si povedala, ze to skusim obmedzit, minimalizovat tiez a postupne prestat, ale nik ma do toho netlacil. Teda postupne som fajcenie obmedzila asi na 3 cigarety denne co je u mna dost velky uspech. Fajcim dost dlho, plus cela moja rodina a je to taky zvyk, ze ked si oni zapalia hned mi krabicka ruky podava. Doma vecer a pred spanim uz nefajcim vobec. Vcera vecer mi povedal, ze ani toto nedokaze akceptovat a ze sa vraj snazil brat tuto cestu ako kompromis, ale ze uz len z principu ho vytaca ked vie, ze si zapalim. A teda mi povedal, ze ked neprestanem uplne tak sa so mnou rozide. Tato informacia ma z cista jasna dost zasiahla, nie len preto, ze teraz sa ideme stahovat do spolocneho bytu, ktory je nas a nie len prenajaty, ale hlavne preto, ze sa mi jeho spravanie tlacit ma do niecoho takymto sposobom zda nefer. Proste mi nedal cas, bud alebo. Keby nikdy nefajcil to mozno dokazem lepsie pochopit. Navyse v praci si na kave, alebo ked pije zapali tiez. Ako by ste sa vy postavili k takejto informacii a riesili vzniknutu situaciu? Ja sa nemam chut s nim dotahovat a mrzi ma, ze sa zrazu sprava sposobom aky u neho naozaj nepoznam. Dakujem
