Ahoj,
mozno sa budete vediet podelit o nejaku svoju skusenost pripadne iny pohlad na vec ako je ten moj subjektivny, moc by ste mi pomohli :)
Pred par tyzdnami som sa rozisla s priatelom, boli sme spolu 4 roky (moj druhy vazny vztah). Boli to 4 roky casto plne hadok a vycitiek a ku koncu uz aj neochoty, takze dakedy dost trapenie (kedze sme boli obaja tak trochu ziarlivci), ale som dost psychicky nevyrovnana v tomto, nedokazala som to vobec ukoncit aj ked som o rozchode uvazovala dlho, mam strach, ked mam zrazu ostat na vsetky tie veci ako je byvanie a zivot sama. Citim sa stratena, potrebujem citit vedla seba cloveka, mat oporu, istotu, ze sa mam o koho opriet a ze je tu niekto, kto somnou bude zdielat dni a hlavne, ze existuje niekto, kto ma miluje.
On bol tak podobne psychicky na tom a teda sme to stale len natahovali a natahovali, az som sa dozvedela, ze sa zacal stretavat so starymi kamaratkami (tajne), kedze som mu to nedovolovala pocas vztahu, pretoze predtym, ako sme sa dali dokopy, prestriedal velke mnozstvo zien...zlomilo ma to, zatlkal a nakoniec sa napovrch dostali rozne veci. To vo mne cosi posramotilo a chcela som chvilu pauzu, po ktorej som ohlasila rozchod. Doteraz a nim nieje nik vyrovnany, sam mi pisal, ci si to este nepremyslim a stale ma u mna svoje veci. Aj ked to bolo medzi nami nie vzdy ruzove, naozaj uprimne viem, ze ho lubim, paci sa mi po vsetkych strankach vyzorovo - ako chlap. Len tie povahy nase sa nevedia zosuladit. Viem, ze staci teraz len jedno moje prikyvnutie na to, aby sa znova vratil, ale to by len znamenalo dalsie mozno len kratke (ktovie) predlzenie spolocneho trapenia a to uz by ma asi zlozilo, neviem.
Kratko po rozchode som stretla noveho muza, o trochu starsieho a ten o mna prejavil zaujem. Do nicoho ma samozrejme nenuti, stretavame sa, chodime spolu do prirody a aj napriek kratkemu casu, ktory sa pozname, bol ochotny mi pomoct s niektorymi vecami, s dovozom, kt. som potrebovala atd. a neocakaval za to vobec nic, bol cely cas mily a usmieval sa. Je narozdiel od byvaleho priatela velmi pozorny, nie nasilu, ale prave nenuteno a prirodzene, je vidiet, ze z neho sala uprimnost. Casto ma potesi nejakou milou poznamkou, tym, aky je spontanny, sam od seba mi napise ako sa mam, co robim, ze dnes vypadam vyborne, ci mi moze akokolvek pomoct...naozaj to akym stylom sa somnou rozprava mi momentalne velmi pomaha a opat sa dokazem naozaj usmievat. Viem, ze to pomaly smeruje k tomu, ze sa bude snazit medzi nami mozno nieco zobudit, len teraz som z toho celeho v strasnom pomykove. Totiz, ide o to, ze nieje zly, ale citim, ze to nieje take uplne iskrenie, ako vtedy ked som sa spoznala so svojim byvalym partnerom (aj ked urite nejake iskrenie tam je ). Tam som si bola od prveho dna od prveho momentu absolutne ista, ze je to ten pravy, aj napriek tomu, ako to napokon teraz dopadlo. Pri novom to az tak naisto necitim. Mozno je to prave preto, lebo byvaly bol presne vyzorovo moj typ "zleho chlapca" aki sa mi vzdy pacili a zrazu bol len moj.
Som z toho momentalne dost v pomykove, nechcem ublizit nikomu a ani sebe, neviem ci je dobre hnes sa zo vztahu hrnut do dalsieho, ked som si vlastne ani nie ista, ci je to uplne v poriadku. Co by ste poradili ?
Neistota po rozchode a novy partner
ked tak nad tým uvažujem, príde mi, že kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva, na toho tretieho by som si počkala, alebo, určite by som ukončila kontakt s prvým, vyčistila stôl a potom sa stretávala s niekým iným, avšak určite by som mu nedávala nádeje a najskôr dala dokopy seba, to čo píšeš som zažila aj ja, tie iskry na začiatku, ááááno, ale ani mne tie iskry nevydržali, čiže len fyzično je málo, teraz mám niekoho s kým až také fyzično nie je a zatiaľ to drží, ale asi je to aj vekom, čím si staršia tým viac sa menia priority
Ja ti radim pockat a neskakat zo vztahu do vztahu.Daj si rok a uvidis.
Pokial ti teda netiktaju bio-hodiny v tom pripade ber do uvahy aj konta
spominanych muzov...... ))))) !!
Dodávam, že som si prečítala, že to bol tvoj druhý vzťah, ale ide o princíp. Povahy si sadnúť musia, inak to bude vždy len trápenie. Bývalého nezmeníš... Môžeš sa zamerať na nejakú inú oblasť v živote a uvidíš, ako sa vzťahy vykryštalizujú počas toho. Chceš byť celý život nespokojná? Ja som inak veľa vzťahov nemala, ale každý ďalší bol v niečom lepší od toho predošlého vzťahu ;) Teraz si ho už len udržať a starať sa oň.
Už nikdy to nebude ako s prvým, lebo prvá láska je len jedna. To však neznamená, že sa máme snažiť ostať s prvým, aj keď už nič dávno nefunguje. V živote sa musíme posunúť a častokrát, žiaľ, aj zo vzťahu do ďalšieho. Možno nie si pripravená na niečo nové, ale budeš niekedy? Odnes si z toho predošlého dobré spomienky a užívaj si to pekné, čo zažívaš teraz. Buď z toho niečo vznikne a vydrží, alebo aj nie, ale to ukáže až čas...
ahoj, z tvojho pisania je jasne ze stale partnera byvaleho lubis ale mas strach ze sa to zas poserinka... z noveho starsieho kamarata si trochu oblbnuta ale to len pre to ze dlhu dobu k tebe nebol byvaly taky privetivy... viem presne co by si mala robit... kedze ako pises staci kyvnut z tvojej strany a ste zas s byvalym spolu ale ty si stale na vazkach mam pre teba riesenie.... cakaj... cakaj co spravi byvaly preto, aby mohol byt opet s tebou, cakaj co ti povie, co ti napise a ponukne, cakaj ci bude o teba bojovat a dobijat ta a ak to tak bude podla mna by si mu mala dat este sancu... avsak ak to bude len chvilkove a omrzi ho to tak to nemyslel uz vazne... hlavne nezacinaj nic nove... sama si napisala ze to nebolo iskrenie ako pri byvalom... dufam ze som pomohla a daj na mna.. byvaleho trochu ponatahuj
