Ahojte neviem čo mám už robiť alebo s kým sa poradiť. Od kedy sa so mnou rozišiel priateľ myslela som si že sa to bude časom zlepšovať ale iba sa to zhoršuje. Cítim sa neskutočne sama akoby nikomu na mne nezáležalo. Nemám ani kamarátov o ktorých by som sa mohla oprieť a rodina má svoje životy. Neviem byť s takým pocitom že som tu v podstate na všetko sama. Neviem čo s tým mám už robiť lebo tie pocity ma ubíjajú. Za akúkoľvek pomoc ďakujem.
Samota
Matinkax
Akože.tu na fore ti tu moze kto chce co chce napisat. Ja si myslim,.ale.v.dobrom ti radim,.bolo by fajn navstevovat jedneho cloveka,.kt. ti s tym.pomoze a to by mohol byt psychoterapeut/ka. Ten ti do urcitej miery dokaze nahradit tu polovicku. O to viac ti to radim,.lebo viem co to je ,.ked sa o koho clovek nema.opriet. Ten stav, ktory teraz prezivas aa moze zlepsit, ale aj prehlbovat do velkej apatie,.bezvychodiskovosti,.demotivacie,.nechuti do zivota....
Matinkax
Nemyslela som tak, že keď študujem nemôžem pracovať, pracujem teda brigadujem ale nieje to zrovna práca v ktorej sa rozvíja ďalej život aby som sa na ňu sústredila. Prečítanie dobrej knihy ani cvičenia mi nepomôže lebo to nieje, že na mňa príde chvíľka ale cítim sa tak celý čas. A že sme na svete sami? To je proste vec s ktorou sa ja ako človek neviem zmierať, lebo mne nestačí myslieť na seba. Ten kto to nechápe ten to nepochopí prosila som o ľudí, ktorí už majú skúsenosti.
samotarka
No tak konečne už vieš, že si tu sama a na všetko (si sama - v podstate). To je prvý dôležitý krok, ktorý môžeš urobiť pre seba. Prijať vedomie, že to takto na svete chodí. Nečakať od iných, že pre teba urobia niečo zo svojej vlastnej iniciatívy, niečo skutočne iba pre teba potrebné a prospešné. To sa totiž stáva úplne zriedkavo. Lebo iniciatívna musíš byť ty. To, čo prežívaš a pociťuješ je reál. Kľudne o tom hovor alebo píš, veď aj toto fórum je tu kvôli aj takýmto problémom. Ja ťa úplne chápem, tvoj problém, ktorý máš "mám prelúskaný" - už som sa s ním nejeden raz stretla. A ľudia, ktorí ťa odsudzujú nemajú o ňom ani tušenia, nieto žeby vedeli o čom je.
WHISPER
a to akože ked študuješ tak milostivá nemôžeš pracovať...??
nenudila by si sa a nemyslela by si na somariny...
šťastie môžeš nájsť iba v sebe nikto iný ti ho nezabezpečí..
a ked studuješ asi vieš prečo, asi si to chcela, vybrala si si odbor ktoremu sa chceš venovať po študiu, tak sa zameraj na to...
jumbacisko
Počuj dievča, ber to ako lekciu. V cítení, že si sama, nie si jediná. Plno ľudí to tak vníma. Krutá pravda je taká, že sme sa narodili sami a sami aj umrieme. Mali by sme sa preto naučiť byť aj sami.
Keď to na teba ide, pozri si dajaký film, začni čítať nejakú knihu, choď sa prejsť, zacvič si....ak ťa to nebaví, donúť sa. Musíš ty chcieť, samo sa nič nezmení, prekonaj sa.
Buď milá, priateľská, ale nie vtieravá a zúfalá, držím prsty. :)
Matinkax
Nejde o to žeby so mnou mal všade chodiť a vybavovať za mňa veci, na to si vystačím aj sama. Teraz nešlo o priateľa ale o vysvetlenie príbehu, že sa cítim opustene. Mám s toho depresivne myšlienky lebo nemám sa s kým o ten život podeliť či už to je kamarát priateľ alebo osoba na vyrozprávanie. Napísala som preto lebo možno ma niekto podobný problém, ktorý už vyriešil alebo má riešenie. Okrem toho ešte stále študujem takže niečo ako práca a bývanie je mi zatiaľ vzdialené.
Lyanna
Matinkax
Ale s tým si mohla rátať, že sa s tebou priateľ môže kedykoľvek (!) rozísť... alebo si očakávala, že už ho máš uloveného a "musí" s tebou zostať navždy ??
Namiesto sťažovania sa na fóre sa radšej začni venovať sama sebe a svojmu životu a ani v budúcnosti sa už nespoliehaj na žiadneho "priateľa", ktorý s tebou bude všade chodiť a všetko za teba vybavovať.
Odporúčam ti zamerať sa na to, aby si mala dobre platenú prácu a zabezpečené vlastné bývanie, to sú priority v živote a nie nejaký "priateľ", snáď nie si nejaká fiflena, ktorá sa nevie sama o seba postarať ?
