Vraj nie som normálna

Em..Ahoj.
Mám 13 rokov, som cigánka a sledujem anime, čítam mangu a počúvam k-pop a j-metal. Ako každý normálny otaku.
Anime milujem. Už v minulosti, keď som trpela depresiou, pretože si ma nikto nevšímal, kamaráti na mňa kašlali, rodičia ma ignorovali, keď som niečo hovorila, proste som sa cítila veľmi osamel, anime bolo jediné čo ma aspoň donútilo usmiať a zasmiať. Anime ma tak trocha vytiahlo z depresie.
Anime sa stalo mojou novou záľubou a svetlom v mojom osamelom svete. Čítanie mangy taktiež. Ale moc ostatným sa to nepáčilo..
Rodičia nado mnou kývali hlavou a začali mi vravieť, že nie som normálna. Kamaráti, s ktorým som sa bavila od malička mi taktiež začali vravieť, že som divná.
Veľmi ma zabolelo, keď prišiel otec do izby a uvidel, že čo sledujem a začal mi nadávať do šibnutej. Veľmi ma to bolelo. Tak to bolo aj s príbuznými.
Nehovoriac o nociach, ktoré som preplakala, kvôli tomuto, roztrhala všetky plagáty od k-popu.
Keby šlo o nejakých cudzí ľudí tak moc mi to nevadilo. Ale moja vlastná rodina... Nazývajú ma nenormálnou. Moc ma to bolí. Ale s anime nemienim prestať, milujem to.
Ale nechcem počúvať od mojej vlastnej matky, že nie som normálna.. Bolí ma to, keď to hovorí..
Myslím, že zase spadnem do depresie. Neviem čo mám robiť.