Po rokoch opat terapia?

Ahojte. Tazko sa mi to popisuje. Pred 6,5 rokmi som zacala chodit na terapiu, k psychiatricke a liecila som sa na uzkostno depresivnu poruchu. Ale bola tam aj posttraumaticka stresova porucha, obsesivne myslienky. Antidepresiva a anxyolitika som brala 3 roky. Isty cas aj lieky na spanie. Na terapiu som chodila 4 roky. Tak intenzivne asi dva. Vsetko bolo uspesne, bla bla. Len taka vec. Ja som tazko niesla koniec terapie. O mojich problemoch nikto z okolia netusi. Ku koncu terapie som uz mala pocit, ze terapeutke leziem na nervy. Sama sa opytala, ci mam nejaky problem alebo som sa prisla "len" porozpravat. To bolo posledne sedenie, nedali sme si ziadny dalsi termin. Obcas (asi 2x za rok jej poslem email, co nove), prosila ma o to, nech jej obcas napisem. Ja sa vsak od toho posledneho sedenia citim kazdy den o milimetrik horsie. Mam aj pekne chvile, ale ja sa necitim dobre. Je zastankynou farmakoterapie. Ale ja uz lieky nechcem. Velmi tazke bolo vysadit ich. Mne pomahalo uz len to, ze je niekto s kym sa raz za mesiac porozpravam. Mam aj kamosky, ale to sa neda vecne pocuvat a ked nepoznaju cely kontext, je tazke sa vobec o tom, co mi bezi hlavou bavit. Neprešiel jediny den, aby som si na terapiu nespomenula. Posledne dni mi je fakt strasne. A ja neviem co mam robit. Je mi trápne sa znova objednat a obavam sa, ci to nebude zas "len" porozpravanie sa a nieco cim ju vlastne budem zbytocne otravovat.