Ahojte, tak kde začať . Mám 20 rokov, a rok študujem na výške, celkom sa mi darí, mám nových priateľov, spolužiakov.
No mám aj starých priateľov z detstva, teda dve kamarátky, kedysi najlepšie aspoň som si to myslela. Mali sme sa nedávno stretnúť, čo sa aj stalo ... stretli sme sa po vyše roku, ony pracujúce a ja študentka. Prišli aj s frajermi, čo som nečakala.. keby som vedela ani nejdem .. a tu je ten problem. Kamošky nazvyme J a K. K-in priateľ ma ohovára už cca 3 roky, vkuse má niečo na mňa, pri tom sme sa bavili asi 5 krát dokopy, aj to je veľa.. A J-in frajer bol v pohode, nkdy nič proti mne nemal, teda aspon som si to myslela.. a ony dve.. Tak boli sme vonku v ten večer, už zo začiatku mi padla nálada, ked som videla toho K-inho frajera, ale tak hvorím si čo už pokecám s dievčatami, jeho si nebudem všimať... Večer dopadol asi tak,že som prišla s plačom domov. Prečo? .. Som veľmi citlivá a veci, ktoré padnú z úst na moje meno od kedysi najlepších kamarátok, ma zaboleli... Tak poprvé, chlapci si uťahovali z mojej školy, vkuse.. Nechápem, to im vadí,že som si vybrala tú a tú školu? .. človek si už ani nemá právo štuudovať, čo chce ? ..Mala som ísť hned do práce robiť uprtovačky ako ich dokonalé frajerky ? .. A nemyslíte,že som im to nepovedala, ale tak oni sa na tom smiali, aj ked nechápem prečo .. asi som divná, ae tak školou to nekončilo, potom si K-in frajer vkuse udrbával z môjho frajera, ktorý tam žiaľ bohu nebol .. A to nehovorím o tom,že sa s ním v živote nerozprával, ale tak on je asi dokonaly, ked všetci sme nuly.. Smiali sa z toho ako sa obliekam, akú hudbu počúvam, akého mám frajera, škola, čo poviem .. proste všetko . a moje super kamošky, sa smiali s nimi ... a medzi sebou si celý večer prihrávali ... tak chcela som to niekde napisať a vidieť názory ľudí, pretože ja tomu nechápem, nechápem ich správaniu .. kedže v novej škole, ludia ktorých som spoznala sú na tom uplne inak. s tými si veľmi dobre rozumiem, dokonca mi chvália výber školy, máme o očm kecať, nesmejú sa z úplnych nezmyslov, ale títo .. to som vôbec nepochopila.. a nechápem, čo proti mne majú, nikdy som ani jednému z nich neublížila.. skôr som ten typ, čo stále pomôže...
priatelia?
ako teraz myslim tym aby si aktivne nevyhladavala kontakt s nimi a nepokusala sa organizovat dalsie stretka. Ked ich stretnes na ulici, pozdrav a prehod par slov s ospravedlnenim ze sa ponahlas a je to, lebo zase vykecavat s takymi - strata casu, nic viac. od toho lepsie urobis ked sa radsej pojdes na mestsky hajzel vysrat, to si aspon ulavis svojmu telu . fakt lepsie jak dlho kecat s hentakymi :)
Tak sa s nimi uz nebav, ked sa k tebe zle chovaju a je to vyriesene. Bav sa s tymi s ktorymi si rozumies. No a ver ze nebudes ani prva ani posledna, co sa vysrala na j... tych ludi, ktori sa k nej zle chovali. To totiz urobi kazdy normalny clove, ze sa prestane stykat s tym, ktory mu ublizil, ublizuje a zle sa k nemu chova. Aj ked sa nemusel vzdy k nemu zle chovat, len od isteho casu, ale kym bol normalny, bolo vhodne sa stretavat s nim, stal sa z neho hajzel a svina - tak nech ide od p*ci sa k inym ludom zle chovat ale nie k tebe. Vybavena vec.jtm
S WHISPER súhlasím, len ten bod že "vymazať z FB" a viac sa nestýkať, to pozorujem v praxi, že moc dobrého nerobí. Bol som svedkom, ako sa dve kamarátky takto rozišli po jednom rozhovore, ale bolo to potom trápenie ešte dlhé mesiace.
Podĺa mňa kto urobí takýto sek, sám pred sebou potvrdí, že sa stalo niečo tragického, niečo s čím sa nevie a nemôže vyrovnať. Proste si to sám pred sebou zväčšuje do rozmerov, nad ktorými už stráca nadhľad, topí sa v tom a sype si sám sebe soľ do rany, tým že si pripomína, aké strašné to bolo a je.
Pre pokoj duše, vyrovnanosť a radosž zo života je dobrý práve opačný prístup. Bola to jednoducho ich blbosť, sú ešte detinský, u teba to nič nezmenilo, ty máš niekoho iného kto ťa pozná lepšie a váži si ťa.
Bolelo to, ale v skutočnosti je to len jedna epizóda s nevyzretými mladými, ktorí ešte potrebujú dozrieť. Nie je to nič, čo by menilo tvoj život, všetci ostatní majú k tebe taký istý vzťah ako aj predtým, nemusíš podnikať žiadne odvetné kroky, môžeš to nechať plávať do zabudnutia.
v prvom rade nechápem na čo tam vláčili frajerov, ked viem do zaista že budeme aj ženske temy rozoberať a teraz mam rozpravať a mojom milencovi pred nejakym kamoskyním frajerom... akože choré..
a pride mi to akoby sa dohodli že na stretavku s tou Gizelou podme s frajermi aspon sa na nej zasmejeme...
trápiť ťa to nemusí, hladaj si kamosky čo su ti seberovné, majú iQ ako ty a nie nejaké tupé kravy...
čiže vymaž ich z FB hned ! ak ich tam máš aby neboli informovane viac o tvojom živote a najlepsie ked ich aj zablokuješ a vybavené...
..a viac sa nimi netráp...
Chápem ťa, prežil som niečo podobné. Na strednej som mal partiu spolužiakov ktorí sa správali podobným spôsobom. Skupinove sa vysmievali iným spolužiakom aj mne, bolo to fakt nepríjemné, ešte roky po strednej som tým bol poznačený. Na vysokej som stretol úplne iných ľudí. Takých čo ma inšpirovali, mal som sa čo od nich odučiť, niečo mi to dalo.
Na stretávky zo strednej sa mi ani nechcelo ísť, no ale mal som tam aj dobrých kamarátov, tak som išiel. A tí frajeri už medzitým trochu zmúdreli, život ich naučil, dalo sa nakoniec aj s nimi.
Takže moja životná skúsenosť je, že niektorí prechádzajú v mladosti týmto obdobím, človek to schytá keď je s nimi, ale je šanca, že rokmi zmúdrejú. Teraz je dobre, že s nimi nemusíš byť stále. Venuj sa tým ľuďom, ktorí ti niečo dajú a týchto nechaj ich osudu.
Druhýkrát sa treba kamarátok opýtať, že kto príde na stretnutie a podľa toho sa zariadiš. Čo sa stalo, sa už neodstane.
