Budúca svokra

Viem, že na môj problém asi jednoznačný návod neexistuje, ale predsa som sa rozhodol, že to skúsim tu a budem vďačný za každý jeden príspevok, hoci ma možno mnohí budú chcieť ukameňovať.
Mám 28 rokov, v novembri sa žením a posledné týždne prichádzam nato, že buď som čudný ja, alebo moja budúca svokra.
Pred 3 rokmi som úspešne ukončil VŠE v Prahe a vlani som si založil vlastnú firmu. Účtujem, zakladám spoločnosti, proste som ekonóm telom aj dušou. Keďže moja budúca svokra podniká a práve bola na vojnovej nohe so svojou účtovníčkou a bolo práve pred obdobím daňových priznaní, poľutoval som ju a začal som jej účtovať.
Do tej doby boli naše vzťahy iné a mám pocit, že som mal v ich rodine inú pozíciu. Posledné 2 - 3 mesiace mám s jej spoločnosťou asi 5krát toľko práce ako s inými mega spoločnosťami a popritom ona je iba malilinká firma. Ak jej chcem poradiť vopred, nedá si poradiť, potom ak je problém, tak očakáva, aby som ho riešil sám, prostredníctvom svojich známych, finančných prostriedkov a všetkého. Ak mám nebodaj problém ja, tak sa mi všetko sľúbi, ale pri tom to skončilo, čiže ja pomoc od nej očakávať nemôžem, iba rečami. Kým netreba pomôcť naostro, tak dovtedy sa všetko dá riešiť a potom mi povie, že viem, že nemá známych, financie, proste v prvom rade ochotu.
Pred 3 týždňami som prechádzal dosť zákerným obdobím a práci som sa venoval iba okrajovo. Ona samozrejme mala problém a ja som jej odvrkol, že tentokrát na jej firmu nemám ani čas, ani náladu, lebo moje najmenšie problémy sú väčšie ako jej mega problémy. Odula sa, ani toľko nemala v seba, aby sa ma spýtala, ako mi má pomôcť, lebo ona mi predsa pomôcť aj tak nevie.
Po 2 dňoch som bol na večeri s mojou priateľkou, ktorú podotýkam nadovšetko milujem a nechcem jej ublížiť a viem, že stojí na mojej strane a ona mi povedala, že jej mamka strúha grimasy a má na mňa blbé pripomienky akonáhle nie je po jej vôli. Ak je po jej vôli, tak som ten naj - naj budúci zať, ak nie, tak som najrozmaznanejší jedináčik, lebo jej už povedali aj naši spoločný známi, aký som bol rozmaznaný na ZŠ. Samozrejme, ona sa im hanbila priznať, že budem budúci zať, proste iba sa klebetilo.
Mne už pomaly dochádzajú nervy, lebo za každým mi odvrkne, že asi chcem, aby na jej firmu sadol exekútor a proste toto všetko dookola.
Ešte podotýkam, že som od nej nikdy nezobral ani cent za prácu, tlačivá, tlač, ani nič iné. Občas som jej pomohol so zaplatením odvodov, lebo na ne nemala a je mi prirodzené, že ak som u nich cez víkend, tak nakúpim na celý víkend.
Nie som typ, ktorý sa rád háda, málokedy dokážem povedať nie, ale tentokrát mi už praskajú nervy. Viem, že ak jej niečo poviem, budem ten najhorší, tak prosím, poraďte ako neuraziť, ale zároveň riešiť situáciu.