Dobrý deň,
Mám 23 rokov, som študent a už dlhú dobu (s prestávkami 10 rokov) ma trápia silné depresie. Keď to na mňa príde tak som úplne slabý, nič ma nezaujíma a najradšej by som prestal existovať. Prichádzajú bez varovania takpovediac zo sekundy na sekundu (najme keď sa z niečoho teším a potom to príde - úzkosť, beznádej, nenávsť voči sebe samému, pocit viny). Stále silnejú a neviem si s nimi poradiť. Tie pocity sú strašné a nemôžem s nimi normálne fungovať ani bojovať. V poslednej dobe mám aj myšlienky na samovraždu. Skúšal som psychológov, ale nepomohlo mi to vôbec, psychiatra (ten na mne vyskúšal asi všetky antidepresíva, ale nepomohlo to. Z liekov mi bolo ešte horšie a bol som otupený. Pomoc som hľadal aj u rodiny a priateľov ale nič z toho nezaberá. Je šanca, že existuje niečo čo by mi mohlo pomôcť? Poraďte mi prosím som zúfalý. Ďakujem
Depresia
kamoska12345:
To mi povedala doktorka, že už vyskušala všetko...
Mojej kamaratke nastavovali liecbu minimalne dva roky pomocou liekov a potom isla na hospitalizaciu,pricom az po druhej hospitalizacii na psychiatrii povedala,ze sa citi v pohode.Chcem tym povedat,ze polrok je kratka doba na urcenie nejakeho zaveru,ci liecba zabrala.
helgaj:
V rodine mame niekolko pripadov psychickych chorôb. Ta moja psychiatricka ma velmi dobre referencie len mne nejako nepomohla tak neviem a stretnutia bali vybavene do 10 minut vsetky. Hovoris ze mam zit nadhernu mladost... snazim sa no vzdy ked som blizko stastia citim pocit viny za to že som šťastny a zasa upadnem do hlbokej depresie.
Liečbu mi skušala nastavovať pol roka. Fungovalo to tak že po dvoch tyždnoch boli kontroly stav sa mi nezlepsoval niekedy to bolo este horsie, a tak mi menila lieky. nakoniec mi navrhla nemocnicu tu som odmietol lebo som sa toho bal. Bol som na tom velmi zle a tak som nakoniec siel do nemocnice no na reverz som hned aj siel domov lebo to co som tam videl bolo hrozne. Proste som tam nemohol vydrzat. Povedal som si ze radsej na to budem sam ked mi nevedia pomoct, ale teraz uz nevladzem je to stale horsie a mam problem normalne fungovat.
Ahoj, Brastar.
Popisujes depresiu, ako vysitu. Mas naozaj vsetky naznaky, aj ked viem,
to nie je dobra sprava,
Mas ale dobru spravu v tom, ze vies, co ti je.
Mozem sa opytat, trpel niekto z rodiny na psychicke ochorenie?
Pytam sa preto, ze sklony k takemuto ochoreniu sa zial dedia.
Lenze, ak vies proti comu ides bojovat, tak mas vojnu na pol vyhratu.
Nie som odbornik, ale cosi o tychto veciach viem. Pracujem v oblasti,
kde sa stretavam s ludmi s takymito, ale aj ovela tazsimi diagnozami.
Neviem, ake to mas doma a so vztahmi v rodine, co je nesmierne
dolezite.
Podla toho, co pises, by mohlo ist skor o bipolarnu poruchu, kedze
si raz dole a zas v pohode a strieda sa to.
Musis najst v prvom rade velmi dobreho psychiatra, ktoremu budes doverovat,
ktory ta bude pocuvat aj hodiny a nie, ze ta odbavi receptom za 5 minut.
Brastar, nechcem vyzvedat, ale napis aspon priblizne odkial si. Mozno
ti budem vediet pomoct.
Pozrti, chlapec, ako ty, nema do prcic brat taketo slova, ako pises do pusy.
Ty mas zit nadhernu mladost, lietat, spievat a robit normalne hluposti.
Neopovaz sa sem uz nenapisat. Budem tu na teba cakat, zlatko.Mam deti
v tvojom veku, tiez maju problemy, ale toto nieee.
Napis sem, alebo cosi mozme poriesit cez e-mail.
A cakam !!!
Ahoj. Ako dlho ste so psychiatrom skúšali nastaviť liečbu, ktorá by aspoň zmiernila tvoje stavy? Bol si aj hospitalizovaný alebo neuvažuješ o tom v súčasnosti?
