Osamostatnenie...

Dobry den, chcela by som poprosit kazdeho kto ma skusenosti s osamostatnenim v skorom veku tzn. okolo 18 rokov, aby mi skusil poradit a napisat svoj nazor/skusenosti na tuto temu ohladom osamostatnenia. Chcela by som sa totiz odstahovat z domu, len este cakam na 18 narodeniny, ktore budem mat za necele 2 mesiace.no prejdem radsej k veci ze preco vlastne som sa takto rozhodla, len neviem ci to je normalne. Doma sa citim v poslednom case zle, ale vzdy som snivala byt samostatna. Ani nejde o to, ze by som sa hadala s mamou alebo nieco podobne, ale porodila ma o cosi neskor a preto mi uz pride taka ze nema na mna nervy. Niekedy sa ani nerozpravame ale to je kvoli jej priatelovi. Byva u nas uz velmi dlho, ake stale mi nesedi.on ma totiz 2 dcery, ktore su strasne afektovane, falosne, namyslene- proste si s nimi nesedim, a tym padom, ze ja som ina, mam vybusnejsiu povahu ale poviem veci na rovinu a pravdivo, tak ma nikdy nemal v oblube(vznikali aj s nim rozne hadky). Uz mozno aj 2 roky tuzim odist a preto sa pytam ze ci by ste mi vedel niekto poradit. Chcela by som ist do toho s priatelom (20r.) s ktorym som 3,5 roka. Len to uz je ina vec...:) dakujem pekne za odozvu