Čauko
Viem že deti v Afrike sa majú horšie ako ja , ale aj tak sa vám potrebujem vyrozprávať. Som 17ročný gitarista , a začínam z cvičením
Bývam na dedine na strednom Slovensku.
Kedže som už tretiak tak sa začínajú riešiť veci ohľadom stužkovej. V triede ako som si popozeral má 90% frajerov/frajerky a zvyšných 9% bratrancov , sesternice , čo ja nemám. Už teraz mám mindráky kvôli tomu s kým pôjdem na tu stužkovú. Neviem čo tam budem robiť , neviem tancovať , som nízky , spolužiačky poberú opätky a ja ako decko tam budem vyzerať. Stačilo by keď sme boli v divadle s triedou.
Ďalšia vec je tá , že ma dievčatá ignorujú a lozia za druhými. Napríklad hrával som v šk. kapele , zahral som solo , nič , nikto netlieskal , ani spolužiaci. Prišiel spevák a všetci boli ujasený že ako on parádne spieva , pritom spieva otrasne. Všetci ho majú radi , a ja som taký trtko čo maká na sebe čo sa gitary týka (presedím aj 8hodín) a nič , maximálne dvaja-traja profesori , čo sa hudbe rozumejú (hrám rad veci od Petrucciho , Malmsteena, Satrianiho).Ale zahrám si hocičo čo sa mi páči , aj pop. Tak je to isté aj v triede. Dva dni som si dal predsavzatie že ku nikomu nepôjdem , či ma niekto ma aspoň kus rád. Hádajte , prišiel až jeden spolužiak , aj to len tak že čo bolo za úlohu. Pritom pri ostatných spolužiakoch ostatní alebo spolužiačky a smejú sa , flirtujú ... To mi dokáže pekne pokaziť deň. Potom keď vidím ich fotky na FB/instagrame so svojími frajerkami ako trávia čas tak mi je kus smutno. Ja ho trávim na gitare , so psom a jediným kamarátom na tej dedine.
Ale u mňa je to tak , že čím viac sa slušne chovám ku ľudom tak tým viac na mňa serú. Spolužiačke som vzal veci na túre lebo nevládala , mňa bolelo koleno , mal som hnačku , ale pomohol som jej , keď sa na ňu všetci vysrali. Na ďalší deň v triede na mňa ani nekukla a davááááj za spolužiakmi. Aj keď sa mi nejaké dievča páčilo , popísal som si s ňou , ale potom som sa dozvedel od jej kamarátky že si milý , zlatý ale nič z toho nebude. A na ďalší deň sa s nejakým chujom vláčila.
Ďalšia vec je tá , že všetci v okolí si robia vodičáky , no len mne nedajú rodičia ani polovicu peňazí na ten vodičák. Ešte ku tomu teraz zdražel a ja to vidím tak že si ho asi urobím až keď skončím vysokú školu. Ostatní už majú porobené , tatkovia im autíčka požičajú , frajerujú sa že majú vodičák , všetci im to žerú no len ja sa nemám vôbec čím pochváliť. Hlavne dievčatám sa to páči. Dokonca dvaja už majú autá.
A posledná vec je tá , že som strašný genetický odpad. Mám len 173cm , 85kg a strašne naprd genetiku. Cvičím dva roky doma s vlastnou váhou/boxujem s tým kamarátom ale nič na mne nevidno že makám na sebe. Pritom borci z triedy/školy čo chodia do fitiek tak už vidno progress a zase všetkých zaujmú. Ja mám parádne brucho , ktoré už dva roky neviem vysekať... Silu mám to nevravím že nie , ale vzhľad je totálne naprd. A to čo dokážem by som musel skutkami ukázať. Ale čo keď treba niečo preniesť tak idú svalovci a vysoký ... Ja nič nemôžem sa predviesť. Ďalšia vec ta výška , mnohé dievčatá chcú aspoň o hlavu vyššieho aby ich ochránil. Ale čo ja ? 2x ma kvôli tomu dievča poslalo niekam.
Proste dávam do všetkého čo robím maximum , chovám sa k ľudom slušne , cvičím poctivo na gitare , cvičím po škole doma a trénujem box/zápasenie ale ani v jednom sa mi nedarí. Vodičák nemám , nemôžem sa machrovať. Učiť sa učím , som stále vyznamenaní , ale čo z toho , keď ma tieto veci stále trápia , a bojím sa že to takto ostane navždy , takto to so mnou je stále.
Ďakujem za rady a želám vám všetko dobré , i keď mne to nebolo dopriaté :)
