Ahojte,
s priateľom sme spolu dva roky a mám pochybnosti či má vôbec význam pokračovať vo vzťahu.
Bola som s ním veľmi šťastná, páčilo sa mi ako spontánne prebiehali naše začiatky. Ani vtedy sme spolu neviedli vážnejšie debaty ale bola som zaľúbená tak som to prehliadala. Postupom času sa však začali odkrývat veci, ktoré neviem len tak prehliadnuť. Zistila som, že nemá dokončenú strednú školu, kôli rodinným problémom. vždy keď sa dostaneme k tejto téme začne byť nervózny, nechce sa o tom baviť, prinajhoršom zvýši hlas že načo mu to je keď je to len papier a robotu má.Ja som.študentka VŠ, nieže by som ľudí hodnotila.podla vzdelania ale je dobré mať aspoň maturitu..vôbec nemyslí na to že táto aktuálna práca nemusí byť navzdy ( pracuje ako.robotník)..Ďalšia vec čo sa mi nepáči, je tá, že ho všetko a všetci znervozňujú..ludia na ulici ktorí idú pomaly, keď niečo (aj maličkost ) robí a nejde mu to, keď niečo nieje podľa jeho predstáv, dlhý rad v obchode ..všetko a samozrejme to nezabudne okomentovat nadavkami a vulgarizmami, je nervozny. Doma hučí..nie na mna ale proste pi*uje a hučí len tak do priestoru ale aj tak to nieje prijemne. Kazdý aj ja sa obcas vytoci ale toto je moc. Vulgarizmy pouziva v beznych debatach s kamaratmi s rodicmi a nahrádza nimi normalne slová. Zaujímave je, že so mnou sa niekedy dokáže baviť na normálnej urovni ale niekedy sa sprava ako taký buran a to hlavne v spolocnosti inych ludi. Poslednú dobu sa spolu už nemáme ani o čom poriadne rozprávať, už aj keď sa hádame tak ma to nebaví, nechápe súvislosti pričom on mne vykrikuje že ho nechapem ja. Hocikedy mi vyčíta ze vela rozmyslam alebo ze mam potrebu vsetko riesit dve hodiny ( bezne veci nie hadky) Na druhej strane je ale pozorný aj po dvoch rokoch mi vzdy vecer zavolá, ked si niečo naplanujeme vzdy to dodrzi a dava ma na prve miesto, nepodviedol by ma, robíme spolu dosť akitvít,výlety dovolenky, robi mi ranajky a kazdu volnu chvilku chce byt so mnou ..vidno ze ma lubi preto stále váham ci s ním byť či nie lebo by mi to bolo lúto.mám s ním najviac zážitkov ale na druhej strane viem že toto nie je človek s ktorým chcem žiť..Mám pocit že je medzi nami priepasť, rozdiel na intelektualnej urovni a že si nerozumieme navzájom.. Neviem už čo stym, dlho ma to zožiera ci ostať alebo nie
Priateľ
Alebo je jednoducho cholerik. Nema to nic spolocne so vzdelanim a inteligenciou. Ked furt huci a nadava neda sa s nim normalne rozpravat a zit.
Vyska vzdelania naozaj nevypoveda o vyske intelektu, o rozhladenosti, o tom na ake temy sa s tym clovekom bude dat diskutovat, aky bude v zivote sikovny a ako bude pristupovat ku vztahu k druhym a ku vztahu k sebe. Toto vyska vzdelania fakt nenapovie a dokazom su skusenosti s ludmi ktore mam zo zivota. Mozno by sa to dalo nejak statisticky zhruba odhadnut, povedzme ze hej. Ale fakt to nie je take jednoznacne. Poznal som dost stredoskolakov ktori boli sikovni, rozhladeni a mali vyssi intelekt a predcili aj niektorych vysokoskolakov ktori za vela nestali. Hlavne ked je ich dnes tolko a mnohi si robia vysku len kvoli diplomu a aj to poniektori s odretymi usami.
Ale jedno viem naisto. Ak si ty intelektualny typ, ale mas k tomu aspon vyrazne sklony a on naopak nie, tak to moze byt problem. Ale tak vzdy zalezi na vas dvoch.
Skor by som videl problem v tom ci nema z tychto veci komplexy.
Mala by si si hladat partnera, ktory sa k tebe hodi, nie takeho, ktory sa k tebe nehodi. Aj ked VS maju pomaly dnes aj upratovacky, to hovori len o tom, ze si si niekde 5 rokov valala sunky, nie o tom ci mas, alebo nemas rozum.
Ahoj, ja som mala v minulosti podobnu skusenost. Mala som priatela co robil v autoservise ako pomocnik a tiez nemal dokoncenu maturitu. Zo zaciatku bol vztah super, nejak som to neriesila. Taktiez ma lubil, bol pozorny, daval ma na prve miesto. Ja som v tom case dokoncovala VS a chcela som ist na staz aby som spravila specializaciu v com nie, ze ma nepodporil skor sa vyjadril, ze s tym nesuhlasi, pretoze by som musela odcestovat. On cestovanie odmietal, pretoze nevedel v inom jazyku ani zatat. V zivote nesedel v lietadle a v principe sa cely zivot ani z BA nepohol. Ked som si vsak presadila svoje a zacala sa viac venovat svojej buducej kariere kde som prirodzene prichadzala do kontaktu s odbornikmi v odbore a niektore prace si vyzadovali rozsiahle usilie co zasahovalo aj do nasho sukromneho zivota sa ukazala jeho "prava" tvar. Jeho sebavedomie bolo len hrane, bol strasne ziarlivy, odmietal sa so mnou zucastnovat konferencii, recepcii alebo akychkolvek spolocenskych udalosti a zakazoval ich aj mne. Nevedel komunikovat s ludmi, mal uzku optiku, nechcel sa vzdelavat ani skusat a poznavat nove veci, nechcel opustit svoju komfortnu zonu. Ak sa tak stalo, bol z neho uplne maly chlapec neschopny sa akokolvek presadit. Riesili sme tuto situaciu asi rok, potom som pochopila, ze sa k sebe nehodime. Do dnes na neho spominam dobre, viem, ze ak najde k sebe sam podobnu zenu, spravi ju stastnou, ale nas vztah by bol len trapenie. Zbytocne hadky a nedorozumenia. Rozchod som nikdy nelutovala a teraz mam partnera, pre ktoreho som na prvom mieste, je pozorny, lubi ma, ja lubim jeho, mame rodinu, vie ma podrzat, je vzdelany aj ked od toho sa to neodvija, ale hlavne je zdravo sebavedomi a pozna svoju cenu. Co tomu predtym chybalo, a niekoho stale ubezpecovat.. a presviedcat, alebo riesit nezmyselnu ziarlivost.. to nikoho dlho nebavi..
Jeho určite ovplyvňuje aj prostredie v ktorom sa pohybuje, tým že robí robotníka, predpokladám, že sa stretáva v práci aj s inými robotníkmi a to rozhodne nie je typ ľudí, ktorí by sa vyjadrovali ako nejaký diplomati. Ty si zasa v prostredí vysokej školy, kde sa pokladá za správne vyjadrovať sa "slušne".
Za to, že je cholerický, tak to je kopec ľudí, horšie sú na tom takí, ktorí to potláčajú a potom sa to v nich hromadí a raz sa prejaví možno omnoho horším spôsobom.
Takto ti poviem, ja by som radšej zostala s chlapom, ktorý ma miluje, stará sa o mňa, je spontánny a vyjadruje sa ako pohan, než s nudným slušakom, ktorý je možno vzdelaný, no bohvie čo má v skutočnosti v hlave, okrem toho vzdelania.
Chápem, že ťa trápi, že nemá dokončenú školu, ale aspoň maturitu, si ešte môže dorobiť, Zrejme to trápi aj jeho a cíti sa kvôli tomu pri tebe menejcenne, keďže vybuchuje, keď to spomenieš.
Vzdelanie fakt nieje všetko a už vôbec od neho nezávisi šťastie. na to som prišla, až po čase. Aj tak všetci zomrieme, vzdelaní rovnako ako nevzdelaní. Hlavne, aby ste sa ľúbili. Jasné, zo vzduchu sa nenajete, ale ak je tvoj chlap pracovitý, je to všetko ok. A školu si ešte môže raz dorobiť. Takto to vidím ja.
Ved iste. Ale aj ta zena ti napise zas iba svoj nazor na zaklade svojich skusenosti reagujuc na to malo informacii ktore si sem ty dala a ktore si podala zo svojho pohladu. Ta zena vas nepozna.
Takze ten pohlad bude jej a nemusi byt idealny pre riesenie vaseho problemu.
Cize precitat si mozes ale co ti to da ? V konecnom dosledku musis hladat odpoved v sebe. Lepsie nez rady by bolo keby si si polozila vhodne otazky alebo by ti ich niekto polozil tu. Niekedy lepsia nez odpoved je dobre polozena otazka.
Napísala som to sem preto, lebo si to možno prečíta žena, ktorá má alebo mala skúsenosti s podobným partnerom/podobným vzťahom a bude mať čo k danej téme napísať. Nečakám že niekto iný moj problém vyrieši ale možno získam nejaký nový pohlad na vec :)
A tu cakas co ? Ze to za teba rozhodnu druhi ? Kazdy ti napise nazor podla seba, svojho osobneho presvedcenia a hodnot ktore vyznava. Okrem toho napise ti to iba na zaklade toho mala informacii ktore si tu uviedla a ktore su tiez iba od teba a su podane tvojim pohladom.
Takze aku relevanciu budu mat rady ludi k vasmu vztahu ?
