Chirobna ziarlivost a odhalenie

ahoj. moc by ste mi pomohli, ak by sa nasiel niekto s triezvym pohladom a mozno sa nejak vyjadril k mojej situacii.
odjakziva som bola na muzov strasne ziarliva, co bolo a stale je sposobene tym, ze nemam prilis vysoke sebavedomie, som skor utiahnuta, nemam vela kamaratov a v spolocnosti ludi sa necitim zrovna idealne.mala som tretiu vaznu znamost, neratajuc par kratkodobych.v druhom vztahu som prehnane ziarlila, zakazovala partnerovi stretavat sa s kamaratkami, vadilo mi to.navonok to akceptoval, ale vo svojom sukromi si to nahradzal pokecom a pisal s roznymi zenami a o roznych (aj sexualnych) veciach.zistila som to, po nejakom tyzdni som to predychala a kedze nedokazem ostat sama, neskoncili sme vztah.po par mesiacoch si zalozil novy profil, na ktory som prisla tiez a potom este jeden.opat som ho prekukla.samozrejme zakazdym nasledovali sceny, krik, plac a moje zufalstvo.ako mi to mohol urobit.po tretom takomto odhaleni mi ako zazrakom vosiel do cesty novy chlap a ja som povodneho zo dna na den nechala.nerozumel tomu, plakal, prosil ma. verim, ze aj napriek tomu, ze si svoje emocie vybijal kdesi na pokeci, mal ma rad.ze chyba bola vlastne vo mne a v mojom prehnanom ziarleni a on zrejme potreboval kontakt aj s inymi ludmi ako len somnou.boli sme spolu 5 rokov...minulost a karma ma prenasleduje.po troch rokoch noveho vztahu zazivam deja vu.partner bol pred tym ako sme sa poznali znamy tym, ze zeny casto striedal a mal predomnou viacero znamosti.ked ma spoznal, tvrdil, ze hlada tu pravu.ja som mu uverila, naozaj sme sa lubili.aj ked caste hadky, samozrejme opat kvoli mojej ziarlivosti, ktora prerastla uz aj v to, ze sa mi nepacilo ked chodil za kamaratmi, to obcas skomplikovali ale naozaj som mala pocit, ze sa lubime.moje pochybnosti ma zozierali a stale zozieraju kazdym dnom.tazko sa v tom hlada nieco, coho sa mozem chytit-nemam kamaratky, nemam zaujem chodit medzi ludi,necitim sa dobre v spolocnosti,nemam vlastne konicky.a bojim sa ostat sama.bez partnera.mojmu momentalnemu priatelovi som totiz zase raz prisla na to, ze ma profil na pokeci.to iste, co predtym.horsie je, ze som prisla aj na heslo do toho hrozneho profilu a bojim sa si vobec otvorit spravy.v tom najnevhodnejsom case, na dovolenke s rodicmi, teraz, prisla som na to, ze moj partner sa cez svoje nocne smeny v praci cez pokec stretol vraj len na cigarete s nejakou zenou.uz som to nevydrzala samozrejme, s placom som konfrontovala s nim vsetky detaily, vsetko viem.preco opat toto deja vu.preco.prisahal mi, ze s nou nic nemal, ze to bol skrat ze naozaj mu preplo z toho ze ho obmedzujem.ale ako mu verit.je vobec normalne teraz verit ? prave som zistila ze mi tolkokrat klamal a ani brvou pritom nemihol.kolko krat mi prisahal ze si so ziadnou zenou nepise.ze by mito v zivote neurobil.a ze by mi v zivote neklamal.hanbi sa, ale tvrdi, ze na tom profile je pravda a ze ak si to precitam, zistim, ze sa naozaj so ziadnou inou okrem gej nestretol.aj ked povedal, ze je tam velmi vela konverzacii a kopec aj sexualnych, s roznymi zenami, ktore mi velmi ublizia.ale ze naozaj so ziadnou inou nebol a tam je aj dokaz.strasne sa bojim, strasne.prosi ma aby som mu odpustila, ze je to vsetko preto lebo nezvladal moje zakazy a nezvladal moje spravanie.ze mi nechcel ublizit.ze nechcel aby sa to stalo.co mam robit ? som v takom stave, v takych pochybnostiach, ze nevladzem a trasiem sa, ked si na to pomyslim.povedala som mu, ze nehladiac na to co tam je, rozchadzam sa s nim.on veri, ze to este bude dobre a prosi ma o sancu.horsie je, ze sa bojim, ze opat nedokazem byt sama.a zasa ostanem v tom istom ako predtym a napokon, mozem si vlastne scasti aj sama za to.stalo sa to predvcerom.a najhororsie na celej mojej zufalej situacii je to, ze sa nemozem ani poriadne vyplakat a vykricat, odpocitavam dni a hodiny do zajtrajsieho konca,ked si zobereme vsetky veci a pojdeme domov.nechcem rodicom skazit dovolenku.preco som sa to musela dozvediet tu a za tychto okolnosti ? som v strasnych koncoch :(