Ahojte!
Mam 26r a moj priatel 28r. Chodime spolu uz 6ty rok a z toho 4 roky spolu byvame v podnajme. Postupne ma vsak cim dalej, tym viac zacina stvat, ze moj priatel nezaraba. Je zivnostnik a jeho mesacny vynos mu postaci tak akurat na najom a jedlo (obe platime na polovicu) pricom mu zostane par drobnych.
On si hned po skole zalozil zivnost, ja som bola este studentka. V tom case sme maly zarobky v rovnakej vyske. Takze nejake rozdiely som nepocitovala a necitila som sa tak obmedzena. On mi stale sluboval, ako sa mu v tom podnikani zacne darit, ako bude vela zarabat, kam ma zoberie, aky dom postavime atd... Vsak preslo par rokov a nic sa odvtedy nezmenilo. Venuje podnikaniu vsetok cas, aj tak zarobi velmi malo. Keby sa zamestna normalne niekde vo firme by s jeho vzdelanim mohol zarabat aj 3-nasobok tej sumy.
Ja si s nim uz ani neviem predstavit buducnost, co sa financnej stranky tyka. Nie nie som zlatokopka, nepotrebujem aby ma zivil. Ale chcem si kupit vlastny byt, chcem ist aj na dovolenku. A nemozem... Ked som chcela ist na dovolenku, tak som ju musela celu zacvakat sama, lebo on by bol ochotny aj aby sme tam hladovali, len aby nemusel minut viac. Slubil mi, ze nabuduce zoberie na dovolenku on mna... Cakam na to uz 2 roky... a mam pocit, ze takymto tempom budem cakat este aj dalsich 5, 10, 15 rokov...
Ja mu nechcem davat ultimatum, ze teraz si vyber ci mna a normalnu pracu alebo jeho podnikanie. By mi to prislo, ze na neho vyvijam natlak a to fakt nechcem... Uz som mu velakrat naznaovala, ze ci nerozmyslal nad pracou, ktora mu bude vynasat viac, ze kolko by uz mohol zarobit, ze by sme si mohli odlozit na vlastny byt alebo dovolenku. Ale zvycajne sa ziadnej normalnej odpovede nedockam, len to nejak zakeca. Zrejme sa toho jeho uzasneho podnikania nechce vzdat, lebo ho to bavi.
Po vsetkych ostatnych strankach mi velmi vyhovuje. Mame spolocne zaluby, vzdy si mame co povedat. Je velmi mily, rada by som ho mala za otca svojich deti. Len je tu tento problem, ze asi byt si budem musiet sama kupit. Ked budem chciet ist na dovolenku, tak sama alebo ju celu zakazdym zacvakat... Ako mne by to nevadilo, keby vidim, ze fakt robi maximum, len napr. nema dostatocnu kvalifikaciu na to, aby zarabal viac, tak jasne, ze by som ten rozdiel tak nevnimala...
Ak ste to docitali az sem, velmi pekne dakujem. Neviem, ci to mam ukoncit a nechat ho podnikat a prezivat z mesiaca na mesiac. A ja skoncim dakde sama s mackami, lebo mi to nestacilo a bola som chamtiva mat valstny byt a ist raz za rok na dovolenku. Alebo to pretrpiet...
Co by ste robili v mojom pripade? Ja fakt neviem, bojim sa ze uz by som nikoho s takou povahou nenasla (nemyslim teraz tu jeho podnikavu stranku). Predsa len uz mam 26r a kazdy normalny chlap ma v takom veku uz vaznu znamost...