Zdravím, potrebujem poradiť. Mám nasledovný problém. Som dievča, čerstvá absolventka obchodnej akadémie. Viete, ja som sa celý čas tešila ako škola skončí a predstavovala som si aký bude život super. Ale začnem pekne od začiatku. Moju strednu školu mi vybrali rodiča. Neznášala som ju, a samozrejme sa to odzrkadlilo na mojich známkach a dochadzke. Nebudem klamať ale školu som zvládla len tak tak. Veľa som si pre školu vytrpela a preplakala... Nikdy mi nebolo umožnené prestúpiť... Ale zvládla som to a mám maturitu.... Problem nastal po nej. Pre moju nerozhodnosť som si nedala prihlášku na VŠ.. Veľmi sa bojím že si vyberiem niečo, na čo nemám... Niečo čo ma nebude baviť a budem za zas len trápiť... Ja v podstate ani neviem čo by som chcela študovať... Nikde sa nevidím... Ja proste nemám žiadne sny ani ciele... Neviem čo to životom... Bojím sa mať ciele pretože sa obávam z nedostatku síl na ich realizáciu... Mám vzťah už takmer 5 rokov.... Nikam sa neposúvam stojím na jednom mieste.. Priateľa ľúbim ale akoby sa svet zastavil a ja som stále na tom istom mieste... Nemám moc priateľov, teda nie v mojom veku. Nemám žiadne záľuby, nemám nič čo by ma bavilo a posúvalo ma dopredu... Chcem žiť... Momentálne mám letnú brigádu, v práci som 5 dní a potom mám 5 dní voľno... Môj život vyzerá tak že idem do práce z práce a keď mám voľno som doma a väčšinou trávim čas na mobile... V práci si zarobím pekné peniaze, a však mám strach kúpiť si niečo hodnotné pretože čo ak... Nakoniec peniaze aj tak miniem na veci z ktorých nič nemám len preto, že som mala strach z toho ich minúť... A je pre mňa ľahšie kúpiť milión zbytočnosti... Nemám nič ani h tých peňazí... Nič ma nenapĺňa a pravdou je že si ani nič nevážim ... Viem, že veci ani ľudí nemáme brať ako samozrejmosť ja sa snažím aby to tak nebolo aby som to tak nevnímala ale privádza ma to do šialenstva... Priateľ ma môže opustiť, tí najbližší môžu ochorieť a ja si budem vyčítať že som s nimi mohla byť viac, že som mohla byť k ním lepšia a viac nápomocná... Veci ma až tak netrápia veď napokon sme nič s nimi i bez nich... Vždy nájdem výhovorky prečo nie, nebudem chodiť do fitka aby som bola viac s priateľom, nebudem čítať lebo nemám čo a peniaze na knihy sú škoda, nebudem cestovať lebo je horúco a nechcem minúť peniaze ktoré možno niekto bude potrebovať... Chcem byť dobrá priateľka, dcéra , sestra... Chcem byť dobrý človek ale chcem aj žiť .... Chcem schudnúť ale vždy to po pár dňoch vzdám... Chcem byť potrebná a pomáhať ... Chcem byť samostatná a chcem aby som mohla finančne pomôcť mamine... Chcem byť dobrou priateľkou, takou čo toľko nežiarli, chcem bývať s priateľom sama.... Chcem ísť študovať a ďalej sa rozvíjať ale ako ? A čo mám študovať tak aby ma to bavilo a aby som po pri tom vedela pomôcť aj mamine a aby som bola dobrou priateľkou...chcem aby mi priateľ neklamal aby si ma viac vážil a všímal... Možno by som pre neho znamenala viac ak by som schudla.... Ale čo ak nie ? Nechcem aby mi klamal, a nechcem aby písal ostatným babám, nechcem aby ma znova sklamal a ublížil mi, chcem aby bol šťastný a bol hrdý na to koho má vedľa seba nechcem mať pocit že závidí frajerky svojim kamarátom, lebo su štíhle a ja nie... Pribrala som a veľmi, poviem Vám tak že už nemám len nadváhu... Chcem aby si ma ľudia vážili , a boli šťastní že so mnou trávia čas ... Chcem žiť a byť šťastná a chcem aby boli šťastní aj tí okolo mňa ... Ako na to prosím Vás, kde začať ... Poraďte mi nkekto
Čo sa to so mnou deje
Ty mi pripomínaš príbeh so stonožkou. Raz sa jej niekto opýtal, že ako dokáže používať tých sto nôh súčasne. Stonožka sa zamyslela a zabudla chodiť. To sa asi deje najskôr s tebou.
V prvom rade prestan sa zameriavat na materialne veci.
Samozrejme ze aj ked zarabas peniaze a mas vsetky materialne veci ale nemas Boha vo svojom zivote tak ako keby nemas nic tvoj zivot je len slepe putovanie hore dolu.
Depresie vznikaju z toho ze clovek tuzi po materialnych veciach. Zijeme v materialnej spolocnosti ludia bazia po materialnych veciach(peniaze,kariera,oblubenost,krása, frajeri/frajerky atd ) a ked ich nemaju tak druhym zacnu zavidiet a su nestastni. Dakedy ludia neboli tak zamerani na materialne veci ako dnes a preto bolo aj ovela menej depresii. Navyse ludia verili aj ovela viac v Boha nez je tomu dnes a to je tiez jeden z hlavnych dovodov , preco bolo v minulosti menej depresii.
Ja som mal dakedy tiez depresiu . Bol som chory (a stale trpim arytmiami ), nemal kamaratov , nebol som oblubeny, nic sa mi nedarilo , nemal som frajerku atd.... Po case som sa ale obrátil na vieru v Boha . Prijal som Ježiša Krista, uprimne som v neho uveril a rozhodol som sa ze mu oddam svoj zivot.Zrazu som sa tympadom prestal trapit pre materialne veci.Uz mi nevadilo ze nemam frajerku, ze nesom oblubeny , ze sa mi v zivote nedari uz som sa preto netrapil. Jedine nacom my zalezalo bola moja viera v Boha. Tá ma robila stastnym vkuse, a dala zmysel v zivote napriek tomu ze sa mi v zivote nic nedarilo.
Rad by som este zdoraznil ze osobne si myslim ze je velky rozdiel medzi tym ci clovek veri len preto lebo chce verit alebo veri preto lebo je o svojej viere presvedceny ze je pravdiva.Ja som nechcel verit len tak ze by som veril len zo Zbozneho priania ale chcel som verit tak aby som bol o svojej viere presvedceny. A tak som si spravil prieskum. Velmi vela som toho prestudoval a zabralo mi to dost casu . Cital som roznu literaturu , hladal som dokazy ktore by potvrdzovali Boziu existenciu , studoval som to ci je Biblia naozaj autenticka, ci v nej su ukryte veci ktore su nadcasove a dospel som po case ze naozaj taka je :)(Mozem ti dat aj linky ktore velmi otuzili moju vieru )Takze som neveril uz len preto ze som chcel verit ale kazdy den som si posilnoval svoju vieru az tak ze verim preto lebo som o svojej viere presvedceny. A poviem ti niet krajsieho pocitu a stastia nez takyto . Ziadne materialne veci ti nedaju lepsi pocit :))))
Napis mi na tomas55555@centrum.cz
O mnohých veciach vieš dopredu povedať, že ich nechceš. To sa dá pochopiť, ale z toho všetkého, čo si napísala, dedukujem, že chceš momentálne len schudnúť. Každý pristupuje ku chudnutiu ina, jedni cvičia, iní zase len menej jedia. Sama si musíš vybrať cestu, po ktorej pôjdeš, nikto po nej nepôjde za teba.
