Dobrý deň, potrebujem poradiť. Mám 16 rokov a zaľúbila som sa do svojho 17 ročného bratranca z 2. kolena (syna otcovej sesternice). V podstate sme sa pred naším "osudovým" stretnutím naživo ešte nevideli, nakoľko rodinu z otcovej strany príliš často nenavštevujeme, maximálne tak 5-krát do roka, keďže bývajú dosť ďaleko. Zvyčajne tam nepobudneme dlhšie ako týždeň a čas trávime len s najbližšou rodinou, do ktorej on nepatrí. Nedávno sme sa ale zúčastnili na takom väčšom rodinnom stretnutí, kde sme sa aj spoznali. Už v prvých momentoch medzi nami preskočila iskra, čo som si však nechcela pripustiť, nakoľko mi prišlo úplne zvrátené niečo také pociťovať k niekomu z rodiny. Dali sme sa do reči, skvele sme si rozumeli, bola som neskutočne šťastná, že som niekoho tak úžasného spoznala, ale zároveň aj smutná, že je v našom prípade nemožné rozvíjať hlbší citový vzťah, jednak kvôli rodinným väzbám a jednak aj kvôli už spomínanej vzdialenosti. Neviem teda, ako ďalej pokračovať, nemám odvahu sa s tým zdôveriť niekomu z okolia a so vzťahmi na diaľku dobré skúsenosti nemám. Avšak ešte k žiadnemu chlapcovi som necítila to, čo pociťujem k nemu...
Vzťah s bratrancom z 2. kolena
toto nie je dobré to je ti dúfam jasné
prve si zisti, aký je človek. Lebo prve stretnutia bývaju mylne, aspon v mojom pripade. Kludne môžeš isť s nim na kavu, alebo dakde sa prejsť, alebo len písať, ak je dalej? Ak sa chce v dnešnej dobe niekto stretnuť, tak to nie je ziaden problem. Ja osobne som chodil po priatelku aj 500 km, len preto, aby som ju videl zopar hodin. A k tomu čo som napisal, že si maš zistiť aký je človek poviem len tolko. Tiež som bol neskutočne zalubený, dal by som priatelke všetko - dovolenky, výlety, spoločne chvíle, uzival som si to. Ale akonahle som odišiel do prace tak sa z nej vždy vyklula ku-rva. No proste hnus, dnešna doba je zvratena a ťažko najsť toho praveho človeka, ktorému sa da dôverovať. A ja som bol taký idiot, že som sa ani na žiadnu inu nepozrel, ked som bol s nou. Mal som v hlave len ju, bohuzial.
