Ahojte..mám jedného kamoša, párkrát sme sa stretali a ja som cítila že chce niečo viac tak som ho odmietla s tým že sme iba kamaráti..časom som však o tom premýšľala a začal mi chýbať..napísala som mu...ale dlhšie mi neodpovedal..medzitým som vzala prácu veľmi ďaleko od miesta kde obaja bývame a vtom sa mi ozval žeby ma rád videl..stretli sme sa a bolo to fajn..ešte máme znova...a mne je teraz veľmi ľúto že som prijala toto pracovné miesto lebo takto sa už asi veľmi neuvidíme..sú to fakt stovky km...a bola to asi moja vina že som vtedy cúvla ale zľakla som sa...neviem či to celé už necpohovať v srdci aj mysli a nezmieriť sa s tým že už je proste neskoro...
diaľka
bionesk
Ellise
fikfik odkiaľ si? Sa mi začínaš páčiť :) Taký drzák drzácky po zadočku dostaneš nezbedník jeden :)
Odkiaľ si?
fikfik
:) mam skvely den, len nosim slnecne a nie ruzove okulare
travel
Fikfik_ ty máš asi dnes zlý deň čo? :-D
fikfik
To sa len hovori.
Zasah osudu. Nemate byt spolu. Ani neuvazuj, ze nechas pracu kvoli chlapovi, ktory ta neskor okasle.
travel
hovorí sa
Láska hory prenáša a nepozná ďiaľku ;-)
