Dobrý večer. Mám 19 rokov a nedávno som prišla na to, že som bisexuálka. Nič proti nim nemám, no určite to nie je niečo, čo by človek chcel.
Mám dosť problémov, aj psychických a ešte sa mi pridalo aj toto. Keď som bola mladšia, nikdy som si nevšímala dievčatá, no odkedy poznám jedno konkrétne dievča... po nejakom čase som sa do nej zamilovala. Teraz si všímam dievčatá viac, no nevedela by som si s nimi nič intímne predstaviť (teda okrem tej jednej). Ale bojím sa, že bude takých dievčat viac. Zatiaľ je len jedna.
Chlapov nebudem spomínať, tí ma samozrejme priťahujú.
Keby to bola len prechodná pubertiacká fáza, spadol by mi kameň zo srdca.
Keď to tak nebude, neviem, ako s tým vyjdem na povrch. Hlavne pred rodičmi. Myslím si, že mama by to prežila, ale otec nie. Sme kresťanská rodina a on by nereagoval kladne. S takých vecí je mu na smiech, a vyčíta si, prečo sa také veci musia stávať v našej rodine. Stále ma nasadené tie ružové okuliare, ako sa hovorí.
A ako by to bralo okolie... no neviem. Znížilo by mi to tú poslednú štipku sebavedomia, ktorú mám.
Hoci stále mám šancu sa zamilovať do chlapa.
Aspoň niečo.
Neviem, čo mám robiť. Dúfam, že je to len prechodná fáza a že všetko bude v poriadku.
