Ahojte.
Potrebujem sa vyrozprávať takto anonymne. Môj problém už začína byť pomaly psychický. Mám 30 rokov, no žiadny výhľad na vzťah. Keď som mal 20 tak ma to neštvalo ako teraz. Môj problém je v mojom vzhľade. Na svoj vek vyzerám strašne ne-mužne - skôr ako chlapec než muž. Mám 170 a 68kg a aj jemnejší hlas, žiadne široké ramená, nosím okuliare (aj keď nechcem ale vyzerám ako slušák). Najhoršie je že už neznášam aj ja sám seba kvôli tomu všetkému. Cez internet som si vždy dobre pokecal, no keď som sa naživo stretol s nejakým dievčaťom, tak som vždy vycítil nezáujem i keď som nič nezmenil na svojom prejave net - realita. Vždy to skončilo tak že mi žena po stretnutí napísala niečo v znení: ahoj si skvelý chalan, ale vyjasnime si to na začiatku aby si sa netrápil - sme kamoši. A to som jej ani nepovedal hneď na prvom stretnutí že s ňou chcem niečo mať. Proste postupne mi klesá sebavedomie. Neznášam na sebe že dobre nevidím (nosím okuliare), že som menší útlejší. Baví ma bicyklovanie a turistika, tak sa aspon tomu venujem aby mi nešiblo z toho úplne a inak len práca a domov a dokola. A tak v duchu závidím kamošom, ktorí vlastne nerobia nič iné ako ja, no ženy na nich vždy leteli. Majú hrubší hlas, sú väčší a mužskejší. Donedávna som si to nevšímal, ale viem že je to tak. Už neviem čo mám robiť.
