Nepoznám pojem kamarát... Ja neviem či mám kamarátov alebo nie. Mám spolužiakov v škole ale neviem či to sú kamaráti. Pre mňa je veľmi ťažké s ľuďmi nadviazať kontakt a nedokážem sa rýchlo na niekoho naviazať ako to dokážu niektorý ludia. A nedokážem s luďmi zdielať moje pocity pretože mi to príde trápne. Kedy si som mal naozaj dobrého kamaráta s ktorým som všade chodil , robili sme všetko spolu no nejako to ochladlo a prestali sme sa spolu baviť na úkor toho že som si našiel "kamaráta" s ktorým som sa bavil len v škole von sme spolu nechodili a kedže on bol furt doma a tak som sa začal izolovať aj ja. Nejako som to neriešil ale až časom mi dochádza že čo som si spôsobil... Vždy keď ma niekam zavolali tak som odmietol a ostal doma a tento zlozvyk mi zostal doteraz. Nechodil som s nikým chlastať a ani nechodím. Pripadám si ako nolifer a chýba mi to že nemám ísť s kým do kina a pod. Teraz už je asi neskoro no ja sa nechcem niekomu pchať do partie pretože je mi to trápne a spolužiaci zo školy majú aj svojich kamarátov takže sa ich bojím opýtať či by so mnou niekam šli a oni by aj možno išli ale je to začarovaný kruh. A asi sa nikdy nezmením ale potrebujem to zo seba dostať von lebo z toho asi zošaliem.
Bez kamarátov ?
tiez som mala jednu najlepsiu kamaratku v skolke, jednu na zakladnej skole a poslednu zas na strednej, ale z kamaratstva clovek vzdy nejkaym sposobom vyrastie, lebo to podlieha osobnym zivotom oboch zucastnenych, ktori si skor ci neskor najsku ovela blizsi vztah nez je kamaratstvo, dokonca zalozia rodiny
ja zas nikdy nechapala ludi, ktori musia chodit do kina, na drinky a na zmrzlinu kamsi, ked si to vsetko mozu kupit rovno domov
otázka znie skor že či si snád nesvojprávny že potrebuješ doprovod...?
X-ludí chodia sami na drink, na zmrzku, do kina...bez problemov...
a v živote sa možeš spoliehať IBA! na seba... takže či kamošov máš alebo nemáš je to fuk...