Nedávno som mal s kamošom takú debatu...a zhodli sme sa na jednom: Hanbím sa opýtať na číslo nejakého dievčaťa alebo nejakú pozvať von nie preto, že sa bojím, že nie ale preto, lebo mám strach, že povie áno.
A je to pravda. Nemám tušenia ako byť dobrý priateľ, čo robiť vo vzťahu ako na ňom pracovať a ako sa vôbec dostať do tej prvej, najkrajšej časti vzťahu.
Viem, že sa sám brzdím a že nebyť toho strachu, už dávno mám za sebou nejaký vzťah a neriešim, čo poviem, ako vyzerám, či sa nezhovadím...proste tieto veci, ktoré už vzhľadom na svoj vek nemám vôbec čo riešiť.
Riešili ste aj vy čosi také? Prekonávate ten strach alebo ho vôbec nepociťujete?
Netuším, ako byť dobrý priateľ
jumbacisko
lLily
pri tej pravej taketo myslienky mat nebudes, cize svoj strach ber vazne a pocuvaj ho - drzi ta v bezpeci od nevhodnych typov, mne sa to vzdy potvrdilo
ja blizke vztahy nepovazujem za vytrvalostny sport, to sa podla mna celkom vylucuje
misicka333
neries to, bude aka si :)
alexxxx
hlavne sa nad tym nejak nezamyslaj
malo by to ist samo :)
ked sa budes na to privelmi sustredit, aby si to nepokazil
alyyy
Bud sam sebou, buduj doveru a respekt. Ked na tom bude aj druha strana rovnako take je to win-win. Ked nie ides dalej.
