Môj život nie je život aky chcem

Neviem kde začať do 17 asi nejak som bola normalny clovek mlady, ktory sa smial zabaval. Postupne sa objavil prvy panicky atak..to obdobie som zvladla a prekonala nejako sama bez liekov za čo som bola na seba hrda. Momentalne mam 21 rokov....v lete sa udialo niečo velmi tažke pre mna, chlapec s ktorým som chodila ked som mala 15 rokov sa mi ozval...mam na neho cely život slabost, velmi vela krat mi ubližil odmietol ma, ale zakaždym stale sa stretneme. Na slovensku velmi nie je a pride za rok asi tak na mesiac dva ...pozname sa proste od mojich 15..mame aj par spoločnych kamaratov. Pocas leta mal priatelku ona bola preč a trávili sme leto spolu, chodili po výletoch a milovala sa. Tolko krát mi povedal že ma miluje avšetky tie veci až som mu to uverila. Leto skončilo a on odišiel...nastali ťažke depresie, naozaj tažke ...nie take ako ked niekto povie ježis mam depku...1x v zivote som prisla na to čo to znamena, neprajem to nikomu nikdy v živote. Primarne ta depresia bola sposobena asi nim ale celkovo moja chut voči životu a tomu aby som žila dalej bola nulovu..nič nedavala zmyse, vsetko bolo zbytočne, ja som bola zbytočna. Bolo par dni kedy som sa tyžden nepohla z postele a s nikym sa nerozpravala a napisala par listov rodičom a zopar priateľom ako list na rozlučenie ked s tym skoncujem a zoberiem si život. Viem že tmu nerozumiete ale ked sa nachadzate v tak silnej depresii, je jasne že vam to napadne. Vyhladala som psychiatricku pomoc, pani doktorka mi povedala že mam ťažkú depresiu a hraničnu poruchu osobnosti a velmi vela psychickych ťažkosti, chodila som na terapie, ale tie depresie ptretrvavali snažila som sa skrývat to predkaždym, neviem ...prečo..prosim nevyčitajte mi to...ale jeho priatelka je velmi chuda ja som chuda tiež ale chcela byt viac...moja hlupa hlava si myslela že ak budem ako ona možno ma bude mat naozaj rad( samozrejme nemal) a stala som sa anorektickou...depresie boli horsie a horsie, mala som nočné mory, celý môj život bol jeden velky chaos..do toho som chodila na vysoku školu a cez vikendy do prace. Z anorexie som sa pred pár mesiacmi dostala, momentalne som doma u rodicov kedže som velmi chora a chodim po vyšetreniach.. som v tažkej depresie, mám každodennú uzkosť a panické stavy, bojím sa chodiť von medzi ludi každý ma ma za cudacku, bojim sa všetkeho, celého sveta. Som zničená a zlomená. Vela x som spadla a zdvihla sa išla dalej ale teraz už neviem ako dalej ako sa dostat z tych depresii..do toho ten zly fyzicky stav a choroba. Mala som naplanovane krasne veci...a vsetko sa mi ruca ako domček z karát. Neviem ako dalej :-(