Dobrý deň.
Chcem sa opýtať, ako sa dá rozoznať, že sa s vami niekto baví z ľútosti alebo úprimne.
A ako by ste zareagovali, keby vám niekto povedal, že sa s vami baví preto, aby ste neboli sami (predstavte si, že ste samotár) ? A úprimne nechce, aby ste boli sami. Mám to brať dobre alebo zle ? Ja si pripadám, že som niekto navyše. Že je to z ľútosti a necítim, že je to úprimné.
Bavíme sa len v škole, von spolu nechodíme a ani si spolu nepíšeme, len keď niečo potrebuje. Ale je so mnou priateľská.
Aký názor máte vy ?
''Kamarátstvo'' z ľútosti
HlbokoZasiahnuta
HlbokoZasiahnuta
osol - To áno. Dúfam, že máš pravdu. Vážne by som chcela, aby to prehuplo do normálneho záujmu. Zostáva mi ešte rok (to je asi málo).
Ja mám sebavedomie na bode mrazu, tým pádom s nikým veľmi nehovorím a pravdepodobne to ľudí odpudzuje.
osol
ja som ako ty, ze by mi to vadilo, ale na druhej strane, trochu vdaka aj za to, mozno casom sa to prehupne do normalneho zaujmu, aspon je tam sanca na spoznanie
cez vikend som videla v starbuckse taku 300kg mladu babu samozrejme s chudym chalanom a bavili sa normalne, ta si tiez moze mysliet, ze preco je prave so mnou
lLily
ano, spasitelke typy take byvaju...bohuzial je to skor nich, nez o tych, o ktorych sa "akoze" zaujimaju pre ich "dobro"
HlbokoZasiahnuta
lLily - Ja jej to skôr či neskôr poviem. Úprimne nechce, aby som bola sama. Ale ja som tu písala o tom, že nemám pocit, že je úprimné to, že sa so mnou baví/zaujíma sa o mňa. Neviem, či ma chápeš. Proste nechce aby som bola sama, a práve preto, že ma ľutuje, je so mnou, zatiaľčo môže byť s niekým iným. Toto sa mi nepozdáva. Viem, že to vie vysvetliť len ona, len som chcela vedieť, či niekto v takejto situácii bol, aby mi poradil.
lLily
no a co ti na to teda povedala a jak ten rozhovor dopadol?
uprimne nechce, aby si bola sama?
no tak je asi cas na dalsi rozhovor, aby si jej povedala to, co pises tu:"Ja si pripadám, že som niekto navyše. Že je to z ľútosti a necítim, že je to úprimné.", nie?
HlbokoZasiahnuta
lLily - Hovorila som s ňou ešte v ten večer na FB a zistila som, že som sa mýlila. Asi sa nemôžem stále spoliehať na svoju intuíciu. Povedala, že nehovorila o mne, ale o spolužiakovi, o niečom, čo sa raz stalo. A z toho sa smiali. Viem, že neklamala, verím jej a hovorila naozaj vážne. A aj mi to potom dávalo zmysel, lebo viem o akej téme sa bavili. Neprávom som ju obvinila, no vysvetlili sme si to, ospravedlnila som sa a sme v pohode.
Potom sme sa bavili o tom, čo som písala v tejto téme. O tom, že nechce, aby som bola sama.
lLily
no a jak to teda dopadlo? zda sa, ze si napokon rezignovala
"Dokonca som dnes ušla zo 7. hodiny, nemohla som ju ani vidieť.
Samozrejme nevie, že sa na ňu hnevám, ale hneď keď ju uvidím, dám jej to najavo a pravdepodobne sa na ňu vykričím. Všetko, čo som v sebe udržiavala vyjde von. Toto bola posledná kvapka."
tazko je to lutost, ked ta za chrbtom ohovara. Skor sa chce zapacit tej ucitelke, ktora ju za tebou posiela.
Ipsik
Tak buď to vieš vycítiť alebo to nevieš vycítiť. Ja tak z diaľky isto nezavetrím, že ako to vlastne je. Môže to byť aj mix, že aj jedno, aj to druhé je pravda.
Ja sa napr. bavím s kamarátmi z ľútosti, oni sa so mnou bavia tiež len z ľútosti, ale bavíme sa dobre, aj keď sme taká partia takpovediac zasanovaných. Sedíme, hovoríme, ľutujeme sa, kto viac trpí. Tak každý má toho neúrekom dosť, to je pravda.
Idem si nájsť kút bez pavúkov (ak ešte taký mám) a idem sa vyplakať a keď ma to prejde, tak sa k nim pôjdem sanovať.
