Ahojte
S priateľkou sme spolu rok (vek 20 a 18). Takmer každý deň sa stretávame proti čomu vôbec nič nemám. Cez víkendy u nej aj prespávam, nakoľko ja doma nemám vlastnú izbu. Lenže teraz navrhla aby som u nej prespával aj dosť často cez týždeň.
Akože ľúbim ju, v tom nie je žiadny problém. Skôr je problém v tom že doma je doma a u nej predsa len to nie je doma. S jej rodičmi problém nemám ale vždy keď prídem domov od nej tak sa mi uľaví, proste rád trávim čas aj u mňa doma (a navyše mám aj nejakú robotu do školy takže potrebujem čas). A takisto som jej povedal že mi to takto vyhovuje, že ten čas čo mám len pre seba by som si chcel nechať (zatiaľ čo ona by chcela tráviť spolu viac a viac času). Snažil som sa ju presvedčiť že nie je rozumné tráviť spolu všetok čas, ako príklad som jej dal modelovú situáciu: ráno vstaneme, pôjdeme spolu do práce, spolu pracujeme, spolu sa vrátime domov a potom trávime zvyšok dňa spolu....no a jej sa táto predstava páči, mne vôbec. Takže v tomto si absolútne nesedíme.
Ďalšia vec sú koníčky. Strašne rád chodím na ryby (hlavne v lete), voľakedy som sedel pri vode skoro celé leto, a podľa nej bude ideálne ak pôjdem raz za 1-2 týždne (lebo ju to nebaví a sám nechce aby som chodil). Som si aj vravel že ak mi na tento koníček siahne tak asi koniec...
No proste ako vidíte....všetok čas spolu. Aj keď som chcel ísť do BA na jednu akciu za kamarátom (žiadna chlastačka), tak jej to vadilo, nakoniec som ani nešiel (aj keď nie kvôli nej). Poraďte prosím, ako toto vyriešiť (inak ako rozchodom)
spoločný čas a záujmy
Mesačný, ani ja to nemám rada :) Príde mi to ako extrémna strata času. Hlavne to hrabanie v handrách :D brrrrrr
Forrest, neviem či je správanie partnerky spôsobené jej vekom a neistotou, ktorá je príznačná pre ľudí, čo nemajú ešte toľko životných skúseností...Toto sa deje, ak človek nevie ako si má zadeliť svoj voľný čas bez partnera....ak si svoje šťastie zakladá na tom byť s niekym, nie na tom, aby bol šťastný len tak sám so sebou :)
Úplne ti rozumiem, že nepotrebuješ byť s niekym stále, že sa chceš venovať aj svojím veciam...nemohla by som byť s mužom, ktorý by toto nevnímal ako ja. A čo ti poradím? Z vlastnej skúsenobosti, nechaj partnerku nech to buď príjme alebo nie :) Chodila som s chalanom, ktorý to nedokázal prijať, vadilo mu, že veľa cestujem, že idem s niekym von, že mám sto spôsobov ako stráviť voľný čas. A tak sme sa rozišli a našla som si niekoho, kto toto vnímal absolútne ako ja :)
Porozprávaj sa s ňou ešte raz, vysvetli jej, že rád tráviš čas aktívne, že keď ideš za kamošmi, nemá sa čoho obávať, že už len zo slušnosti voči jej rodičom nemôžeš sedieť u nich celý víkend :) A buď to pochopí alebo nie :) podľa toho sa dalej zariaď ;)
Ahoj forrest. Riesis tu dve veci. Prespavanie ako neprijemnost a volny cas na seba plus vela straveneho casu s priatelkou. Takze vyjadrim sa k prvej veci. Ja som prespavala u chalanov od 17. A vzdy to nebolo ako doma. Proste si u cudzich, jes tam, sprchujes sa tam, pouzivas spolocne wc. Nuz zazila som vselico hlavne teraz pri mojej tuti fruti buducej svokre ktora ktora kontroluje pocet utrzkov na toaletaku, kazdu kvapku a smietku na zemi apd. Uplne chapem ze sa tam necitis ako vo svojom. Ale to sa nebudes nikdy, vzdy tam je takyodstup, respekt a hlavne urcite veci, ktore si dovolis len doma, kontrolujes kazde slovo co povies ci nahodou nekricis ci si si po sebe upratal, ci si pozdravil a odzdravil no proste ako na navsteve kde sa musis spravat podla zasad. Jednoducho povedane clovek sa neciti ako doma, snazi sa byt tichucko respektovat rodicov, byt slusny a mas pri tom stiahnuty zaludok a podvedomy stres taky neprijemny ze by si najradsej rano rychlo odisiel. Kazdopadne nvm kolko mas rokov a ci sa planujete odstahovat a byvat spolu. To by bolo najlepsie. No a druha vec ten volny cas a konicky pre teba. vztah je o respektovani a kompromisoch. Ty mas konicky svoje ona ma konicky svoje. Rob to co ta bavi s tym kym chces a kedy chces aj napriek tomu ze ju to nebavi. Musi pochopit ze aj ty potrebujes pre seba priestor. Kazdopadne ak mate spolocne konicky co je na vztahu super tak ich robte spolu. mne ked chalan povie ze chce ist behat na sest hodin tak poviem dobre chod a on ide s kamaratom, ja ked poviem ze idem nakupovat tak tiez sa mi netlaci lebo nakupovanie neznasa a, je ufrflany. Ale mame zas spolocne ze ked si povieme podme lyzovat, podme do tatier podme do mesta na pivko ppdme do kina podme robit to a to a oboch nas to zaujmetak ideme. Daj jej najavo ze ty si chlap a potrebujes robit chlapske veci a travit cas aj s chlapmi a. S inymi ludmi. A posledna vec a totosi zaametaj ... ak si prilis casto s clovekom navyknes si moc naneho a uz sa na seba netesite. Ked vsak nie ste spolu casto a zavolas ju napr. Robit to co mate obaja radibudete sa na to ale aj na seba tesit viac. Lebo vas to spaja. vysvetli jej nech sa na teba tak nefixuje lebo ju to prestane bavit.
forrest, tu nie je čo riešiť. Buď budeš chlap a necháš ju zvyknúť si, že aj naďalej pokračujete vo vzťahu tak ako doteraz. Alebo sa podvolíš jej požiadavkam, ale skôr či neskôr vám to krachne, lebo ťa vycucia ako pijavicu. A síce ona bude žiariť, ale teba takéto fungovanie zničí. Slečna potrebuje ešte dozrieť a dospieť a k tomu potrebuje byť aj osamote, venovať sa sebe, kámoškám, svojim aktivitám. Nedaj sa a buď pevný! Drž si svoje aktivity a koníčky, je to normálne raz za čas podniknúť niečo aj osamote. Nech sa hnevá, ked ju to baví. Povedz jej, že je taká krásna, ked je nahnevaná :) že si nemôžeš pomôcť a musíš ju trochu zlostiť.
Sú páry, ktoré sú spolu 24/7. Len ich je málo a na takéto fungovanie sa musia nájsť dvaja rovnako nastavení ľudia. To váš prípad neni. Daj jej jasne najavo, že voľný čas môže aj ona využiť produktívnejšie - brigáda napríklad - nie len visením na tebe. Všetko má svoj čas a miesto. Aj spoločný každodenný život. Na to ale nemáte ani vek, ani financie. Neni sa kam ponáhľať. Randiť ešte ďalšie 2-3 roky tak ako doteraz má svoj význam. Vzťah potrebuje silnieť a rásť postupne. Ak si to nechcete pohnojiť, vysvetli kočke že nemôže mať všetko hneď, aj čerešňové kvety aj sladké čerešne. Pekne pomaly a poporiadku, ano?
Tiež treba brať ohľad na jej rodičov. Aj oni chcú mať doma súkromie a nie mať stále "návštevu" za zadkom.
vzťah musí byť príjemný, vyvážený, nie väzením ako tu už zaznelo ;)
Vztah nesmie byt vazenie. Pretoze z vazenia sa skor ci neskor co? Uteka. A lepsie skor ako neskor. Ked sa nedokaze v tomto uvedomit, zostan s nou, urobte si casom dieta a potom sa rozidte. Bude to urcite lahsie ;). Naozaj, ak ona sama nechce tieto veci pochopit, si v tom bezmocny, akurat sa budete obaja trapit. Nechces rozchod. Ale zazrak sa nestane. Ak ona nechape a nechce, tak potom jedine rozchod.
Tento rok sa vidíme takmer každý deň, dokopy nebolo viac ako 15 dní v tomto roku čo sme sa nevideli. Ale zrejme to je pravda, jej bolo veľa aj jeden deň....a raz mi vyčítala že som prišiel za ňou "len" na 2 hodiny kvôli tomu že doma bola celý deň práca.
muzi a zenu vraj vnimaju cas dost rozdielne, cize ked ste spolu neboli dajem tomu 2 dni, tebe to moze pripadat, ze ste spolu stale a jej, ze ste neboli aj 3-4, cize skoro tyzden
inak si sa snou radsej nemal velmi zblizovat a nechavat to viacmenej na kamaratskej urovni, kym trochu viac "dozreje"...zda sa, ze ma "abstinecne" priznaky, lebo este tak clekom nespracovala svoju detsku zavislost k najblizsim a teraz si jednym z najblizsich ty, tak si to asi zliznes, bohuzial :-/
jedine posunut do kamaratskej rovniy alebo na cas rozchod ku koremu ked nedojde, tak ta k nemu vyprovokuje, s cim uz aj zacala.
daj jej ultimata..bud alebo..
ta chce zjavne vlastniť..
ved jej povedz to čo tu píšeš...
že ty chceš čas na seba, svoje zaujmy..
a nech si ona tiez urobi svoj program, s kamoskami...atd...
a čo sa týka toho biku, jej povedz že bud pojde na biku na vylet s tebou, ale je to daleko, ... alebo ideš sám...!
ta tvoja je zjavne ešte praštene decko, ktore absolutne nič nevie o živote,.. a nehovori jej nič ponorkova choroba..
no mne by teda vadilo mať chlapa zakvačeneho na krku všade,.. doma, v praci...
ja potrebujem na seba čas...
a čo sa tyka toho prespavania.. to v školskych časoch absolutne neuznavam! lebo predpokladam že tam aj ješ, sprchuješ sa...
a pochybujem že im prispievaš na domacnost...
v školskych časoch nemaju čo deti u seba prespavať...
A ešte podotýkam že mi nijako nelezie na nervy, len proste keď sme spolu tak nemám čas na svoje veci (hocijaké menšie záujmy) aj keď sú to drobnosti ale keď ich teraz dosť dlhú dobu nemám tak mi to dosť chýba. Alebo trebars by som chcel zájsť na výlet na bicykli sám keďže je to ďaleko a viem že ona by to nedala, len proste by som ju tým nahneval že idem sám.
