AHOJTE, mám skvelého chlapa, máme super vzťah, ale ja mu chcem byť všetkým, chcem byť to najviac čo on je pre mňa, no pre neho je najviac oboje, aj ja aj syn. So mnou je ovela viac času ako s malým so mnou zostarne, sme sa našli sme úplne rovnakí cítime to tak,..ale ja vidím že to nikdy nebudem o nás dvoch. Mám sa hanbiť že to takto cítim? Lenže ja žijem len pre neho potrebujem to isté...spravila som chybu, však? že som šla do takéhoto vzťahu.
Neviem zniesť že som sa dala dokopy s mužom ktorý má dieťa
Ja mam partnera ktory ma dcerku a zboznujem ju je ako moja vlastna...som velmi stastna ze ju mame lebo ja deti mat nemozem koli viacerym chorobam....nebud sebecka a nauc sa milovat jeho dieta...
Ja mam partnera ktory ma dcerku a zboznujem ju je ako moja vlastna...som velmi stastna ze ju mame lebo ja deti mat nemozem koli viacerym chorobam....nebud sebecka a nauc sa milovat jeho dieta...
po dnešku končim túto púť plnú lásky...od neho uplne ešte viac ako odo mňa...začiatky rozprávka všetko náš život...teraz už nemože byť naše súkromie už tam musi byť aj dieťa...nechápem...už nie je náš život naše veci ževraj stále je to o trojici...nezaslúžim si súkromie kde mysli len na naśe šťastie? končim tuto púť lásky so smutným koncom....cítim sa úplne na dne...chcem všetko u neho už to nebudem mať
Čo znamená v tvojom ponímaní, že žiješ len pre neho? Nemáš kamarátov/kamošky, čakáš len na neho, lebo si sama nevieš vyplniť voľný čas, keby celý víkend ležal na gauči, budeš šťastná, lebo ležíš vedľa neho, hoci by si šla možno aj niekam von? Takto?
Neviem teda, čo tým myslíš, ale ak niečo také ako ja, tak to nemá s láskou nič spoločné :) Aj to, ako nemôžeš prežiť, že ma dieťa o tebe niečo vypovedá. Vedela si o tom, no až teraz zisťuješ, že budeš vždy tá druhá...a to ti vadí. Hmmmm. Ak toho muža teda naozaj ľúbiš, uvedom si na akom bode je tvoja závislosť voči nemu, tvoje sebavedomie, tvoja snaha žiť pre neho a nedeliť sa s nikým o jeho pozornosť. Až si toto dáš v hlave do poriadku, bude sa ti lepšie žiť :)
Alebo sa s ním rozíď a nájdi si niekoho, kto nebude mať žiadne deti a žite si sami dvaja pre seba :) Aj to je možnosť
ja som si napríklad hovorila, aké by bolo super mať niekoho s dieťaťom, čiže neporadím, lebo mám slobodného, sama dieťa nemám, ale nevidela by som prekážku, ak to ale nevieš prekusnúť, tak by som sa s priateľom porozprávala o tom, čo ma trápi, je to istým spôsobom žiarlenie,,,
je to aj uhol pohľadu
dieťa dá iný rozmer, téma na rozhovor, ja milujem deti...čiže...
pokiaľ by ma partner výrazne časovo neobmedzoval, tešila by som sa