Ahojte.
Poslednu dobu mam dost problemi sama so sebou ale pomaly to uz prestavam zvladat. Mam hrozne myslienky nad vsetkym moznym ako tu uz nechcem byt ako si nejakym sposobom ublizit ale fyzicky len aby som vnimala inu bolest. Mam za sebou vela negativnych veci opustili ma vseci najblizssi ktorych som mala. Viac menej mi ostali len znamy co sa ozvu ked sa nudia. Rodina je pre mna len slovo podstatu rodiny som nikdy nemala a tvarit sa ako je vsetko v poriadku mi stastie nezabezpeci. Snazim sa zo vsetkych sil byt stastna ale uz prestavam vladat. Nic ma netesi venovala som sa autam teraz o nijakych pretekoch nedokazem ani pocut lebo v momente ma prepadne smutok. Placem uz skoro kazdy den.... podnikam nocne prechadzky okolo jazera kde je najvecsia tma lebo mam pocit ze ma nikto nevidi a mozem sa kludne bez hamby vyplakat. Na chvilu prestavam rozmyslat uteciem z bytu kde som teraz v podnajme a len placem a bezim niekam. Mam pocit ze nikoho absolutne nezaujimam. Ale nechcem sa nikomu stazovat lebo citim ze to nikoho nezaujima. Skutocne uz netusim co mam robit. Prosim presiel si uz niekto niecim takym? Co mam robit?
Dakujem
Depresia
Toto je presne stav v ktorom by ti asi dokázala pomôcť Albertová. Je to výborná psychologička a už jeden rozhovor s ňou dokáže človeku doslova zmeniť život. Mnohí tu o nej píšu, majú s ňou skúsenosť, prečítaj si niečo o nej a možno ťa to osloví.
Ahoj Miška,je mi ľúto, čo prežívaš, musí to byť veľmi ťažké, ale ver mi, že určite máš okolo seba ľudí, ktorým na tebe záleží. Možno len musíš nájsť zmysel života, cieľ, ktorým sa budeš uberať. Najdôležitejšie je hovoriť o svojich pocitoch. Ak by si chcela,môžeš mi napísať na jw.miriam92@gmail.com, môžem ti preposlať pár zaujímavých článkov, ktoré ti môžu pomôcť byť opäť šťastná :)...drž sa a pekný deň :).
Nazvala som to depresiou lebo nejaky nazov som tomu dat musela. Niesom lekar a neviem si stanovit diagnozu. Mam pracu a to je v podstate jedina vec co ma tesi. Som schopna tam ostat aj ked skoncim lebo sa tam citim dobre. Aj teraz mam v pondelok volno a bola som asi jedina co sa z volna netesila. A v to ze si niekoho najdem neverim kedze som zvyknuta len na rozpravky ktore sa chlapci narozpravaju ale od reality a uprimnosti to ma daleko. A nieje to len momentalne sklamanie. Zivot ma uz roky sklamava po asi kazdej stranke ktora sa da rodina priatelia zaujmi laska. Snazim sa nebit taka negativna ale seriozne nic pozityvne v svojom zivote nevidim. Aj som rozmyslala nad lekarom ale je mi to hlupe tam prist co jej mam povedat alebo ako? To nieje zubar alebo ocny.
Podla mna to depresia je. To je asi ta tzv. reaktivna /exogenna/depresia
a spustacom boli zazite traumy. Tato sa ale dobre lieci, takze
urcite nevahaj a vyhladaj si dobreho psychiatra. Tam vymenny listok
netreba. Nanajvys budes uzivat 6 mesiacov lieky, ale nezabudni ani
na psychoterapiu. Vsetko dobre.
Možno to ani nie je depresia, možno to je "len" reakcia na to, čo si prežila a čím si si prešla. Keď máš prácu, niekoho si nájdeš a bude všetko v poriadku.
