Ahojte, rada by som sa poradila s niekym ako riesit tuto zvlastnu situaciu. Mam priatela pol roka, je to velmi mily a dobry clovek, mam ho moc rada a vazim si ho. Je tolerantny, vychadza mi v ustrety a snazi sa mi robit radost co si moc cenim. Tento vikend som spoznala jeho mamu, isli sme na chatu ktora patri jeho rodicom a ona tam tiez bola. Ja som predtym mala pocit, ze s nou ma dobry vztah, nikdy o nej skaredo nehovoril. Jej spravanie ma ale sokovalo, ku mne sice bola mila, ale jak sa spravala k nemu to som este v zivote nezazila. Stale mu nadavala, kritizovala ho, vety ako "ty si uplne neschopny", "spravas sa jak decko", "co to preboha robis nic nevies robit poriadne" a pod. hovorila od rana do vecera. Zvysovala na neho hlas, nadavala mu uplne za vsetko. On ju na zaciatku poziadal nech nam nevari, ze my si budeme varit sami. Samozrejme nam varila, jemu nadavala ze ma nechava hladovat a ze ina by uz od neho davno usla, ked sme dosli z vyletu a on chcel varit tak mu len nadavala ze ja predsa nebudem hodinu cakat na jedlo, strcila nam pod nos co ona uvarila a doslova nam to nanutila, ked sa on ohradzal ze chce navarit sam tak mu len nadavala aky je neschopny. Ten den teda nevaril ale na druhy den ano a to mu mamka vkuse kukala do hrnca a nadavala a nadavala zas aky je neschopny a ani varit nevie a vsetko robi zle a nenecha si ani poradit. Dokonca ho porovnavala s jeho bratom ktory je vraj lepsi, schopnejsi a necha si poradit. Ked navaril a sme to jedli, tak sa ma furt pytala ci sa to da jest, ci je maso uvarene, ked som povedala ze je to vyborne (naozaj bolo) tak hovorila ze ci to nehovorim len zo slusnosti. Ako to jedlo bolo fakt skvele a druha vec, mne by bolo uplne jedno ze jeho jedla mozno nechutia ako od nejakeho sefkuchara z restiky, ja si velmi cenim jeho snahu, on je fakt taky zlaty, ktory iny chlap by mi navaril? Mala som chlapa co nielenze nevaril ale este vzdy aj ofrflal to co som navarila ja, takze pre mna je on uplne uzasny. Jeho mama sa zo mna snazila urobit nieco ako svojho komplica proti nemu, furt na neho kydala ci uz ked tam aj on bol a pocul to alebo nie, a chcela aby som jej v tom pritakavala. Ja som z toho bola uplne mimo, taketo spravanie som este nezazila, nevedela som ako sa spravat lebo na jednej strane som si nechcela hned pohnevat potencialnu svokru ale na druhej strane som rozhodne nechcela brojit proti mojmu priatelovi. Snazila som sa zostat mimo tohto vsetkeho, neriesit to, nezasahovala som do toho ked mu ona nadavala, nezastavala sa ho. Ale ked sa obratila priamo na mna s niecim, napr. povedala ze je uplne neschopny ani varit nevie a chcela aby som jej v tom pritakala, tak som sa samozrejme zastala jeho. Ako sa mam preboha spravat v takychto situaciach, ako na to reagovat, co hovorit? Ja by som chcela byt so vsetkymi za dobre a nikoho si nepohnevat. S priatelom sme sa o jeho matke nikdy nebavili, ja som aj chcela zacat tu temu ale nevedela som ako, ako urcite som nechcela kydat na jeho mamu viem ze sa to nema, ale nevedela som ako zacat tuto temu a co mu mam vlastne povedat. On sa k nej spraval tak, ze ked mu nadavala tvaril sa otravene, casto jej povedal ze nech nas necha robit si co chceme, nech sa nestara, ze nepotrebujeme jej pomoc ani rady. A ze ked sa jej nepaci ako vari nech si ona vari inac, nemusi to nase predsa jest (ani nejedla ale on jej to ani neponukol). Ale vzdy ked mu ona nieco nakazala urobit (napr. narubat drevo, nieco doniest z pivnice ci opravit sprchu) tak sa zdvihol a urobil to. Ked mu zrovna nenadavala tak sa s nou celkom normalne bavil. Buduci vikend ideme zase na tu chatu a zase tam bude ona a ja vobec neviem ako sa spravat k nej, k nemu, co robit co nerobit. Inak on ma po 30-tke, s mamou nebyva, byva v vzdialenejsom meste ale kazdu nedelu s mamou skypuju. Pre mna je to vsetko strasne divne a neviem co robit, ako sa pri nich spravat. Dakujem za rady.
Matka mojho priatela ho ponizuje
a_dr1a diki za super radu, je to diplomaticke, pre nikoho urazlive a lepsie by mi neporadil asi ani psycholog (rozmyslala som ze sa s nejakym o tomto poradim). Urobim tak ako pises, pochvalim ju ze vychovala uzasneho syna. Za pochvalu sa nikto urazit nemoze a v ostatnych veciach ostanem nestranna a necham ich nech si to riesia ako chcu. Inak svojho priatela dost chvalim a to davno predtym ako som spoznala jeho matku, lebo jeho je fakt za co. A na tej chate, ona mu napr. nadavala ze nedal chilli do jedla kde sa inak dava a lamentovala nad tym snad hodinu ze aky je neschopny ze si ani chilli nezobral ked chcel varit taketo jedlo. Ked sa ona vzdialila, ja som mu povedala ze ja tiez nerobim jedla uplne presne podla receptov, niekedy trebars hej ale niekedy tam nedam to co nemam rada alebo co nemam a pridam tam zas nieco co rada mam. A ze pikantne jedla aj tak rada nemam a to chilli mi tam vobec nechyba. Tymto som ho podporila myslim ale neodvazila som sa mu to povedat pri nej, aby sa neurazila alebo to nebrala tak ze znevazujem jej kucharske schopnosti. Ked nam ona navarila tak aj jej jedlo som chvalila.
A to co ti pise teraz kiddo je samozrejme. Ja to uz ani nepisala, lebo mam pocit, ze ty to uz aj robis automaticky)
Zameraj sa na svojho priatela a vela mu hovor, aky je dobry, ak nieco na nom obdivujes, co dokazal alebo aky je, hovor mu to casto. Davaj mu najavo, ze doverujes rozhodnutiam, ktore robi. Ukaz mu, ze respektujes, co chce, o co sa snazi, stoj vo vsetkom pri nom a podporuj ho. Z jeho opisu mam dojem, ze by toto pre teba nemal byt problem. Jeho matka bola najdolezitejsia zena v jeho zivote, ktora ho formovala do urciteho casu. Preber jej formovaciu rolu do vlastnych ruk a pomoz mu osobnostne rast.
Pozri. Neries to. Nestaraj sa do ich vztahu a pomerov v rodine. Mozno je toto u nich doma bezna kultura zvyky folklor v akom doma zili spolunazivali, bavili sa. Hlavne je, ze priatel sa odstahoval osamostatnil a byva sam. Vies, aj hocijaka matka je len matka)) Priatel je davno dospely, kvazi je aj silnejsi ai. Takze ak on matku nestopne nezabrzdi nezahriakne ju, ty to neries. To si musi on sam vyriesit. A tak, ako si sa nepridala na niciu stranu, napr.ked chcela matka aby si sa k nej pridala, tak si tuto neutralitu zachovaj aj nadalej a ani pred priatelom na jeho matku nic nehovor neries. Pokial tu temu neotvori on sam. No aj vtedy si ho skor len vypocuj, prejav zaujem pochopenie, podpor ho skor neverbalne (pohladenim bozkom pohladom prikyvnutim ai), ale radsej nekomentuj
A ohladne jeho matky by som urobila vies co?) Najblizsie sa mate stretnut zas tam na tej ich chate. Dones jej tam bonbonierku ci kvety. Alebo napec sama kolacik zakusok a zober to tam. Proste sa to patri a este ked vies, ze tam bude aj ona.
A v prihodnej chvili, ked budete same dve, bavit sa spolu ci popijat kavu ai, by som jej povedala asi toto "Pani XY. Chcem sa vam podakovat, ako skvelo ste vasho syna vychovali a aky je z neho uzasny a dobry muz po vsetkych strankach. Dakujem vam este raz". Usmiala by sa na nu uprimne a pokracovala dalej akoby nic....
Tym jej zoberies vlastne aj vietor z plachiet, prejavis JEJ ako matke uznanie aj vdaku ze ho dobre vychovala aj napriek jej vecnemu kritizovaniu. No zaroven pochopi, ze v tebe spojenca nema vyznam hladat
A este nieco. Opisujes priatela naozaj v peknom svetle. A aj ked sa ti to mozno po tom stretnuti s jeho mamou nezda, no aj jej zasluhou je z neho muz aky je. To, ako sa k tebe pekne sprava, aky je po vsetkych strankach, ze vari je sikovny ai. Kazdy ma daky styl rodicovskej vychovy. No celkovy efekt a vysledok je myslim ze celkom fajn a OK. Uzivaj si teda vas pekny vztah. A jeho mamu radsej neries) Vsetko dobre
