Ahojte tak ma zaujíma či tu je nejaký človek že je zdravý a mal partnera s nejakou telesnou vadou napr na vozíku ale aj s ľahkou telesnou vadou že chodí a tak samostatný že či tu je niekto kto mal taký vzťah a ak hej a ak to náhodou skončilo rozchod tak aký bol nato dôvod ukončenie partnerstva ? a ako ste dlho boli spolu ?? alebo ma niekto takíto vzťah a trvá ? ak ano tak ako ste sa spoznali a tak a kde ? :) viem že to veľa ludi odsudzuje keď vidia taky par..... Dakujem za odpovede :)
Trosku iny vzťah ako to je bežne
smutna_dusa
Pamk
Inac nedavno tu o tomto bola takisto dalsia tema
Pamk
Ahoj, smutná duša, veru poznám niekoho, kto má fyzický hendikep a bol vo vzťahu-seba :D. Ak dovolíš, pár vecí ti tu o tom napíšem...
Ak ty si tá zdravá: Ver mi, počúvaj hlas svojho srdca :). Keď cítiš, že toho človeka máš rada a vieš prehliadnuť hendikep (čo mi napovedá, že vieš, inak by si na toto fórum nepísala), tak do toho choď. Hendikepovaný človek vidí mnoho vecí z iného ohla pohľadu a preto ti v niektorých veciach môže byť väčšou oporou a viac ti rozumieť. Okej, na jednu stranu možno ten dotyčný bude niekedy potrebovať tvoju pomoc alebo svoj priestor, ale to sú problémy, ktoré sa komunikáciou a poznávaním jeden druhého dajú zvladnúť a podľa mňa je to to najmenej. Na lásku človek nepotrebuje zdravé nohy ;).
Ak ty si tá hendikepovaná: V prvom rade ver samej sebe, maj sa rada a nenahováraj si nezmysly typu, že preto, že si na vozíčku, by ťa nikto nemal rád. :) Ak sa ti nejaký vzťah rysuje, neboj sa a zo strachu nevycúvaj, ale práve naopak, choď do toho! Smejte sa spolu, vážte si jeden druhého, tešte sa jeden z druhého....proste tak ako v každom inom vzťahu! Ale na strane druhej...ty musíš byť silná. Nehovorím, že máš byť so sebou a svojím hendikepom na 100% vyrovnaná, len to nestavaj do popredia a nech sa okolo toho netočí tvoje zmýšľanie. Ten človek je s tebou, lebo s tebou chce byť, tak o sebe ani v najmenšom nepochybuj. ;)
Ja na chôdzu používam chodítko. Raz si tak idem po meste a sadnem si na lavičku. Oproti sedí pekná mladá dievčina, sem-tam po sebe pokukujeme. Keď už vidno, že preskočila iskra, zdvihol som sa, prišiel k nej, a vypýtal si číslo. Slečna sa potešila, a ten zvyšok už poznáš. :)
Už síce nie sme spolu, ale rozišli sme sa kvôli niečomu inému, nie preto, lebo som postihnutý. Popravde, sme sa o tom ani veľmi nerozprávali, len raz padla téma, že čo sa mi stalo. Spätne nemám vôbec pocit, že by ten vzťah bol pre môj hendikep nejaký iný. Všetko je to o sebavedomí, prístupe k sebe samému, humore, pozitivizme...
A čo sa týka ostatných ľudí, na tých sa skutočne vykašli. Niektorí si nevidia ďalej od nosa a takých nezmeníš. Dôležité je, čo cítiš a či si šťastná TY. To sú skutočné hodnoty a nie to, aby sme sa zavďačili každému. Kto chce, vždy si nájde dôvod frflať.
Na to, aby niekto vedel kráčať po boku toho druhého, nepotrebuje zdravé nohy. :)
eskii
...nevidím prečo by som nemala do toho ísť ak mám toho druhého rada ;)
hehe1
niekto odsuduje? na toho niekoho sa ty z vysoka vies co....
kiddo
Je to tvoj pripad a nevies, ci mas do toho ist?
