Dobry vecer. Ani neviem ako mam zacat. Anorexiou som trpela 2 roky,mala som 157 cm na 42 kg. Potom som sa uvedomila a zacala jest. Zacala som jest zdravo,bez obmedzenia,ale zdravo. Ale jednoducho mi to takto nevydrzalo. Spadla som do bulimie!!! Som tak zufala a potrebujem pomoc. Mna najviac na tom stve a trali ze s tym zarmucujem svojich milovanych rodicov. Som taka nevdacna dcera,ze vsetko co mi dali im oplacam takto. Trapi ma ked vidim ze ich JA SAMA VEDOME-NEVEDOME TRAPIM
Trapim s tym mojich rodicov
Cryingirl
ariadna
Mrzi ma tvoje trapenie a mrzi ma, ze ti ani neviem poradit,
lebo taketo skusenosti nemam.
Ale co viem celkom urcite je to, ze tento pocit viny voci rodicom
ti neprospieva a nie je na mieste. Uvedom si, ze ty nie si vinna.
Bulimia je ochorenie, tak, ako cukrovka alebo rakovina, alebo aj
alkoholizmus. Nikto si nevybral sam od seba tuto chorobu. Ani
ty nie. Prisla. Je tu a mozno ked tym vsetkym uspesne prejdes
/a ja verim, ze ano/, tak uvidis, ze ta niekam posunula. Aj tvojich
blizkych. Nic si nevycitaj, opakuj si, ze nie si vinna, lebo ak si
budes sama sebe vycitat, vsetko si este viac stazis. Tvoji rodicia
sa trapia, ale miluju ta taku, aka si.
Rodicia sa bezne znepokojuju a trapia pre deti kvoli comukolvek.
Su rodicia. Ty si dieta, mas problem a sustred sa na liecbu.
Bude dobre.
