Uz dlhsiu dobu lietam v anorexii a neskor aj v bulimii. Moj pribeh je velmi dlhy a nejdem ho tu vypisovat lebo by som na to nemala ani len trosku sily. Jedna sa o to,ze ja si VOBEC neviem vazit svoje telo. Neviem si povedat: dnes ti to pristane alebo mas krasne ruky,nohy...NEPACIM SA SAMA SEBE. Vidim sa ako tucne prasa. Mam 17r. 165cm 48kg. Tak velmi zavidim tym,ktori si vedia na svojom tele uvedomit aj nedostatky a nerobit si z toho velku hlavu. Asi len potrebujem psychicke povzbudenie alebo nejaku radu. Prosim,som NA DNE!!!
Nemam rada svoje telo(ale nechcem aby to tak bolo)
Podla vahy a vysky co udavas si skor chude prasa nie tucne
Našou ulohou, tu na zemi, je prežiť život šťastný a dlhý. Šťastie si človek musí vytvoriť sám v sebe a až neskor ho bude šíriť medzi iných. Nauč sa, že myslieť o dokonalosti. Tá je v každom človeku. Je to ludska duša, tvoja duša. Ta ta robí dokonalou. Nie tvoje telo. Tak sa prijmi taká aká si.
Asi v najlepšej knihe o PPP od Peggy Claude-Pierre Tajemná řeč a problémy PPP je veta, spoločnosťou domnelá predstava o anorexii:
Anorexia je následok ctižiadostivosti ľudí, ktorí zlyhali vo svojej túžbe po dokonalosti.
No túžba po dokonalosti o ľudí s PPP nie je odrazom ich vlastných predstáv, lež predstáv ich okolia. Preto sa vnútorne nedokážu identifikovať so stavom a odmietajú ho. No zároveň sa snažia nájsť samých seba. U anorektičiek, ale i bulimičiek to býva napríklad neustálym sledovaním sa v zrkadle.
Vieš, nemáš vyvinuté vlastné ja (blbo napísané). Najskôr s musí nájsť, sebaúcta väčšinou príde aj sama. aspoň do takej miery, že sa budeš schopná akceptovať taká, aká si. Nesnaž sa toto znásilňovať, ešte viac sa stratíš, ešte viac sa prehĺbi tvoj pocit o vlastnej zbytočnosti.